Slavín ako politická tribúna – keď sa história pretáča
Slavín ako politická tribúna – keď sa história ohýba
Pietne akty majú za cieľ spájať národ, no nedávna slávnosť na Slavíne, pri príležitosti 81. výročia oslobodenia Bratislavy, ukázala, ako môže byť história zneužitá na politické ciele. Prezident Peter Pellegrini a predseda parlamentu Richard Raši sa v priebehu pietneho aktu sústredili na jeho hodnotový rámec, zatiaľ čo premiér Robert Fico ponúkol nový, politicky motivovaný pohľad na budúcnosť Slovenska a jeho miesto vo svete. Jeho slová o možnosti rozpadnutia NATO a hľadaní nových bezpečnostných záruk naznačujú, že premenil tento historický okamih na arénu pre politické debaty.
Politická debata rezignuje na historickú reflexiu
Fico sa nie je zameraný iba na zhodnotenie histórie, ale skôr na politický program vo svojom prejave. Kládol otázky, ktoré skôr pripomínajú politické argumenty než historickú reflexiu. Jeho pripomienka, že „členovia NATO nás v roku 1938 zradili“, zatieňuje omnoho kritickejší aspekt – ako sa vyrovnať s vlastnou minulosťou a históriou Slovenska. V jeho slová nie je miesto pre vzpomienku na inváziu Varšavskej zmluvy z augusta 1968, ktorá vrhla krajinu do dvoch desaťročí okupácie. Tieto historické skutočnosti opäť potvrdzujú, že zrada prichádza podľa jeho pohľadu len zo Západu, a nie z Východu.
Ignorovanie dôležitých historických míľnikov
Ficov prejav nielenže pomieňa dôležité historické udalosti, ale možno považovať za znepokojivé, že sa nedotkol ani československého rozmeru oslobodenia. Jeho ignorancia slovenských a československých dejín druhej svetovej vojny a protifašistického odboja je nielen historickou chybou, ale i politickým signálom, ktorý môže vážne ovplyvniť česko-slovenské vzťahy.
Prípadné zamlčovanie nepríjemných kapitol dejín
V jeho prejave chýbala aj zmienka o zložitých otázkach, ako bola účasť Slovenska na útoku proti Poľsku v roku 1939 po boku nacistického Nemecka. Ignorovanie tejto kapitoly histórie a preobrat na postavenie Slovenska voči súčasným nárokom Západu ukazuje na praktiky, ktoré môžu znehodnocovať národné hodnoty. Neexistuje zmienka o okupácii Československa, a ak by na to došlo, Fico by riskoval roztrhnutie vzťahov s Ruskom, aby si mohol udržať politický prehľad.
Vojna nie sú počítačové hry
Vyjadrenia Fica na Slavíne, kde sa posmieval „kaviarenským debatežným“, sú paradoxné, keď vezmeme do úvahy, že on sám dlhodobo zmenšoval význam situácie na Ukrajine. Neúčasť na aktívnych mierových rokovaniach či pamiatkových aktivitách v Ukrajine len podčiarkuje falošnosť politických riešení, ktoré ponúka. Zalirovanie a snaha o autoritárske ovplyvňovanie verejnosti cez mnohé slová o mieri a tolerancii sa v praxi dosť rozchádza s realitou.
Odkaz pre budúcnosť
Fico prezentuje seba aj svojich stúpencov ako „zdravé Slovensko“ a stigmatizuje všetkých ostatných, ktorí nesúhlasia s jeho víziou. Týmto spôsobom z piatke akt stáva politický nástroj, a čím skôr sa nepriznáme a nepostavíme čelom k našej histórii a suverenite, tým dlhšie bude Slovensko prežívať rozpoltené na ceste medzi Východom a Západom. Včasná reflexia historického odkazu a ochota diskutovať o súčasných výzvach môžu určiť naše budúce smerovanie a zabezpečiť silnejšie pozície v rámci EÚ a NATO.
