Sme skutočne odsúdení na to, aby sme sa museli hanbiť za tento štát a jeho predstaviteľov?
Hrdosť alebo hanba za štát a jeho predstaviteľov
Každý z nás má vo svojej duši zakorenené pocity hrdosti a hanby, ktoré sa často spájajú s naším štátom a jeho politickými lídrami. V súčasnosti sa čoraz častejšie ocitáme v situáciách, kde hrdosť na naše krajinské úspechy ustupuje hanbe za správanie a rozhodovania našich volených zástupcov. Nejde však len o neúspechy v politike; ide predovšetkým o reputáciu našej krajiny v medzinárodnom kontexte.
Naša minulost nám ponúka zrkadlo, v ktorom sa pýtame, kedy sme boli skutočne hrdí na Slovensko. Spomínam si na obdobie spojené s osobnosťou Alexandra Dubčeka, kedy sme mali pocit, že aj napriek ťažkým časom môžeme byť na svoj štát pyšní. V lete 1968 sme mali možnosť vycestovať do Rakúska a všetci okolo nás obdivovali náš pokus o reformu socializmu. Tento pocit hrdosti bol veľmi silný a pozitívne ovplyvnil náš pohľad na svet.
Predstava, že nás obdivujú, sa však s časom zmenila. Pochopil som, že naše politické reprezentácie, ktoré v minulosti nesli hrdosť nášho národa, sa v súčasnosti zdajú byť skôr zdrojom hanby. Každé rozhodnutie, každé vyhlásenie verejných činiteľov vplýva na to, ako nás vníma zahraničie. Pritom stále existujú talentovaní umelci, vedci a sportovci, ktorí však čoraz častejšie vystupujú pod inými vlajkami, pričom my sa snažíme zakryť skutočné pocity, ktoré s nimi súvisia.
Osobne sa mi vryla do pamäti spomienka na rokovania a reformy začiatku 90. rokov, keď sme sa so zvedavosťou pozerali na staré predpoklady a vyvatúratovanie istých myšlienok. Bolo úžasné cítiť, že aj vo vzdialených krajinách, ako Ghana, nás poznajú a obdivujú za to, čo sme dosiahli. Vtedy Alexandrovi Dubčekovi dávali za príklad a Gorbačova možno považovali za epigóna našich vtedajších aktivít.
Avšak súčasnosť pokladá otázku, či dokážeme získať späť hrdosť na našu krajinu. Máme potenciál mať opäť silných lídrov, ktorí nás budú vedieť reprezentovať na medzinárodnej scéne s integritou a dôstojnosťou? Alebo budeme naďalej odsúdení na to, aby sme sa cítili za svoju krajinu hanbiť? Odpoveď sa zdá byť zahalená mračnami neistej budúcnosti, ktorá závisí od každého z nás a našich volieb.
