Benzín na prídely, ekonomika pred kolapsom. Ako sa žije za 14 dolárov mesačne?
Benzín na prídel: Keď Kuba čelí ekonomickému kolapsu
Kuba, kedysi považovaná za krajinu s najlacnejším benzínom na svete, sa v posledných týždňoch ocitla v hlbokej kríze týkajúcej sa palív. Jazdci na Kube stoja v dlhých radoch pred čerpacími stanicami, pričom situácia sa dramaticky zhoršila po tom, čo krajina stratila prístup k lacnej ropnej dodávke, ktorá bola historicky zabezpečovaná hlavne z Venezuely. Zmeny vo venezuelanskej politike, konkrétne zvrhnutie Nicolása Madura, viedli k zastaveniu tohto prísunu a vyvolali tak vážne dôsledky pre kubánsku ekonomiku.
Palivová kríza a jej následky
Podľa analytikov z Cato Inštitútu môže Kuba čeliť úplnému vyčerpaniu paliva už koncom marca. Kombinácia nedostatku paliva, stagnácie ekonomiky a neúspešných reforiem by mohla mať devastačné účinky na život na ostrove. Zúfalá situácia sa dotkla aj verejnej dopravy, pričom vláda sa snaží problém riešiť prostredníctvom dotácií pre elektrické autobusy a trojkolky. Vojaci sú nútení používať elektrické trojkolky ako alternatívu z dôvodu nedostatku paliva, čo je však opäť problematické, pretože aj dodávky elektriny sú na Kube, kde sú časté výpadky prúdu, veľmi nespolehlivé.
Ekonomika pred zrútením
Pokiaľ ide o ekonomický rast, kubánske ministerstvo hospodárstva predpokladalo, že ekonomika v minulom roku zaznamená rast, no skutočnosť bola úplne iná. Podľa údajov Svetovej banky sa HDP Kuby v roku 2024 znížil o 1,1 percenta, pričom odhady naznačujú, že v predchádzajúcom roku klesol o ďalších 1,5 percenta. Oficiálne údaje naznačujú, že inflácia na Kube klesla, avšak realita sa odlišuje, pričom niektorí ekonomovia uvádzajú infláciu až 70 percent.
Životná úroveň Kubáncov
Priemerný mesačný plat na Kube sa vlani pohyboval okolo 6649 pesos, čo ekvivalentne znamená len približne 14 dolárov pri čiernom trhu. Tento stav vyhnal milióny Kubáncov za hranice krajiny, pričom v rokoch 2020 až 2024 emigrovalo až 1,7 milióna ľudí, zatiaľ čo populácia Kuby klesla na 8,2 milióna obyvateľov. Produkcia cukru, kedysi jedného z pilierov kubánskej ekonomiky, sa dramaticky znížila z miliónov ton na iba 200-tisíc ton, čo nutí Kubu túto komoditu dovážať.
Úpadok turizmu a sociálne napätie
Ekonomická realita a uzatváranie hotelov, ktoré nie sú plne obsadené, pričom turizmus sa, až donedávna považovaný za významný zdroj príjmov, nachádza v krízovom stave, vedú k ďalšiemu skresleniu obrazov o modernej Kube. Mnohé hotely, ktoré v roku 2022 vytvárali takmer 13 percent kubánskej ekonomiky, sa teraz zatvárajú, čo znižuje dostupnosť pracovných miest a prispieva k zhromažďovaniu frustrácie a nespokojnosti medzi obyvateľstvom. Dlhé rady pred obchodmi a nedostatok základných potravín sa stali skutočnosťou, pričom mnohí obviňujú štátnych politikov za zlyhania v hospodárstve a signalizujú vážne obavy o budúcnosť ostrova.
