Ficovo verejné trestné oznámenie nesedí. Ako v skutočnosti zastavovali stíhania Makóovi.
Ficovo verejné trestné oznámenie a skutočnosti okolo zastavovania stíhaní
Premiér Robert Fico na nečakanej tlačovej konferencii v nedeľu 1. marca predstavil verejné trestné oznámenie na prokurátora Michala Šúreka. Tento krok vyvolal diskusie o možnej koordinácii akcií na Úrade vlády, týkajúci sa kajúcnikov. Dňa 1. marca vyzeral smäd po spravodlivosti v jeho prednese skôr ako plánovaný únik informácií, než oprávnené obvinenie.
Policajná inšpekcia počas akcie zatkla okrem Šúreka aj viacerých policajtov okolo Jána Čurillu. Michal Šúrek bol obvinený z zneužívania právomoci. Zaujímavé je, že Fico osobitne žiadal stíhať prokurátora za presne vymedzený skutok, pričom v pozadí ostáva otázka korešpondencie obvinení a podkladov.
Fico konkrétne obvinil Šúreka z toho, že poskytoval „nadštandardné a nezákonné benefity“ bývalému šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi. Makó bol, podľa Fica, vo viacerých prípadoch ochotný vystúpiť s priznaniami, za čo sa mu dostalo základu pre zbavenie zodpovednosti za trestné činy, ktorých sa dopustil.
Premiér vo svojom prejave zašiel tak ďaleko, že označil Makóa za významného kajúcika, ktorý sa vo 86 prípadoch „kydal“ a „popriznával sa krížom krážom“. Takéto slová naznačujú, že politická agenda sa znovu prelína s trestným konaním a právnymi postupmi.
Podľa dostupných informácií bol Šúrek predsedom obžaloby v kauze Očistec, avšak jeho činy spojil Fico s Makóom, ktorý sa ocitol ako kľúčový svedok, pričom svoju úlohu v procese obvinení má aj spomínaný advokát Marek Para. Vo svojej analýze Fico naďalej tvrdil, že pre Makóa bolo špeciálne pripravované „účelové skartovanie“ dôkazových materiálov, ktoré ho usvedčovali z trestnej činnosti.
V tejto súvislosti sa nevyhnem diskusii o reálnych dôsledkoch Fica na právny systém. Ešte predtým, než sa situácia nadobro rozvinie, fakt, že prokurátor Šúrek nebol jediným, na koho Fico ukázal prstom, naznačuje, že sa zamieňajú hranice medzi politickou mocou a nezávislosťou súdnictva. Občania by mali byť oboznámení s tým, ako sa posúvajú otázky integrity a spravodlivosti vo verejných procesoch.
Situácia okolo Ľudovíta Makóa a premosťovanie jeho svedectva na politické vyrovnania je významným varovaním. Fico vo svojich vyhláseniach zmenil smer, pričom jeho osobná agenda sa dostáva do súvislosti s obžalobou, ktorú má riešiť súd. Prípad iba potvrdzuje, aké dôležité je pre spoločnosť prehľadávať a hodnotiť povahu najvyšších politických vyhlásení.
