Plyn a nafta zdraželi o viac ako 20 percent po útokoch Izraela a USA na Irán.

Plyn a nafta zdrazeli o viac ako 20 percent po utokoch Izraela a USA na Iran

Rast cien plynu a nafty po útokoch na Irán

V dôsledku nedávnych vojenských intervencií Izraela a USA voči Iránu došlo k významnému zdraženiu cien plynu a nafty na európskych burzách, pričom ceny sa zvýšili o viac než 20 percent. Tento nárast je najväčší od marca 2022, odkedy prebieha ruská invázia na Ukrajinu. Realizované útoky vyvolali obavy z možnej blokády Hormuzského prielivu, čo je kľúčová trasa pre prepravu plynu a ropy, a táto situácia má zásadný dopad na energetický trh v Európe.

Ekonomické dopady a reakcie analytikov

Hlavný ekonóm Trinity Bank, Lukáš Kovanda, poznamenal, že víkendové útoky vyvolali oslabovanie európskych mien voči americkému doláru a izraelskému šekelu, pričom burzové ceny zemného plynu vzrástli o 25 %. Obchodníci sa obávajú, že blokáda Hormuzského prielivu by mohla obmedziť dodávky plynu z Kataru, čo by zhoršilo dodávky do Európy, a tak by sa pre prepravu amerického plynu museli krajiny v Ázii a Európe preťahovať.

Rast cien elektriny a konkurencieschopnosť priemyslu

Kovanda tiež varoval, že takýto nárast cien plynu môže mať za následok zvýšenie nákladov na elektrinu, nakoľko plyn je v Európe hlavným zdrojom energie pre jej výrobu. Zdraženie elektriny by mohlo mať vážny dopad na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, čo môže viesť k vyžadovaniu obnovenia dodávok z Ruska, vrátane jednej z kontroverzných trás plynovodu Nord Stream 2.

Pohonné hmoty a ich vplyv na infláciu

Veľkoobchodné ceny nafty v Európe sa zvýšili o vyše 20 percent, čo je najvýznamnejší nárast od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Útok na saudskoarabskú rafinériu Ras Tanura, ktorá má kapacitu spracovať viac než pol milióna barelov denne, viedol k prerušu prevádzky tejto stredne veľkej rafinérie, čo ďalej zhoršuje situáciu na trhu.

Geopolitické faktory a ich dôsledky

Podľa Kovandu Európa, okrem Nórska, sa nachádza v negatívnej situácii vplyvom krízových udalostí okolo Iránu, zatiaľ čo Rusko a Saudská Arábia ťaží z narážajúcich cien ropy, keďže vyvážajú najväčšie objemy. Na druhej strane, Čína a India, ako najväčší importéri ropy, znášajú najväčšie ťažkosti v súvislosti s predstihujúcimi čínskymi dovozmi.

Proroctvá analytikov do budúcnosti

Analytik Pavel Peterka z XTB predpokladá, že reakcie na svetových trhoch budú závisieť od rozsahu a intenzity konfliktu, pričom cena ropy by sa mohla krátkodobo zvýšiť nad 75 dolárov za barel ropy Brent. V prípade eskalácie konfliktu a uzavretia Hormuzského prielivu, ktorý zabezpečuje 20 až 25 percent svetovej spotreby ropy, by cena mohla vzrásť až nad 80 dolárov.

Možné následky pre infláciu a ekonomiku

Podľa Peterku by takýto nárast cien ropy mal okamžitý dopad na ceny pohonných hmôt, ktoré sa v krátkodobom horizonte očakávajú na slovenských čerpačkách so zvýšením o 1 až 3 centy. Dlhodobé dopady by sa mohli premietnuť do rastu prepravných nákladov a následného zdraženia prepravovaného tovaru, pričom výraznejšie inflácie sa možno dočkáme iba pri eskalácii konfliktu.