Lacné taxi alebo lacná práca?

Úvaha o regulácii platformovej práce a jej dopadoch na zamestnancov

V súčasnej diskusii o regulácii platformovej práce na Slovensku sa stále viac presazuje otázka, či zmena legislatívy, ktorá by transformovala kuriérov a taxikárov na zamestnancov, znamená aj koniec lacných taxi služieb. Avšak, podstatnejšou otázkou nie je len cena služby, ale aj to, kto vlastne nesie skryté náklady týchto služieb. Diskusia sa často zúží na aspekty ako komfort a cena, pričom podmienky práce platforiem pre mnohých zamestnancov ostávajú v pozadí.

Problematika spočíva najmä v flexibilite, ktorá sa využíva na ospravedlnenie modelu podnikania, kde zamestnanci sú formálne označení za podnikateľov. Tento model pretláča podnikateľské riziká na individuálnych pracovníkov, ktorí nemajú žiadnu reálnu podnikateľskú slobodu. Prezidentka KOZ, Monika Uhlerová, na túto tému povedala, že „flexibilita nemôže znamenať stratu dôstojnosti, práv a zodpovednosti zamestnávateľa“. Je nevyhnutné si uvedomiť, že podmienky, v ktorých pracovníci vykonávajú svoju činnosť, si zaslúžia rovnakú pozornosť ako maximálne zisky platforiem.

Naši platformoví pracovníci, ako kuriéri a taxikári, často nielenže určujú ceny, ale sú tiež podrobení algoritmickému riadeniu, čo implikuje, že ich práca sa neriadi ich rozhodnutiami, ale skôr systémom, ktorý riadi ich výkon a prideľuje im zákazky. To znamená, že namiesto skutočného podnikania ide o submisívnu formu závislej práce, kde sú popierané základné pracovnícke práva.

V tejto súvislosti je dôležité spomenúť, že európska smernica o platformovej práci sa zaoberá problematikou prezumpcie zamestnania. Podľa tejto smernice, ak platforma ovláda a kontroluje pracovníkov podobne ako zamestnávateľ, má sa na nich vzťahovať pracovnoprávna ochrana. V opačnom prípade musí platforma dokázať, že ide o nezávislých podnikateľov a tak túto legislatívu nesmie zjednodušovať do argumentov, ktoré by podporovali vymazanie živností a nezávislej práce.

Flexibilné pracovné formy sa dajú realizovať aj v rámci pracovnoprávneho režimu, čo môže zahŕňať kratšie pracovné úväzky. Ochrana práv pracovníkov a ich flexibilita sa navzájom nevylučujú. Lacné služby, ktoré vyžadujú minimálne náklady, majú tendenciu presunúť realitu na plecia pracovníkov, ktorí prichádzajú o stabilitu a sociálne práva.

Navyše, systém, ktorý založený na nízkych odvodových platbách a neistých príjmoch, zaťažuje občiansky systém a spôsobuje problémy aj standardne zamestnaným pracovníkom, ktorí trpia neférovou konkurenciou. Zásadným problémom je aj algoritmické riadenie, kde platformy musia zabezpečiť transparentnosť rozhodovania a poskytnúť pracovníkom možnosť napadnúť rozhodnutia ovplyvňujúce ich príjem.

Kriticky je potrebné posúdiť aj situácie zo zahraničia, kde nekontrolovaná platformizácia viedla k modelom, v ktorých zamestnanci súťažia o zákazky ponúkaním nižších cien. Takéto prostredie vedie k zníženiu odmien a zvyšovaniu rizika diskriminácie. Preto argument, že niektorí pracovníci pracujú len niekoľko hodín do týždňa, neospravedlňuje absenciu pravidiel v zamestnaní. Všetka práca, aj krátkodobá, zaslúži aspoň základnú ochranu.

Dilema, s ktorou sa stretávame, tak nie je len o lacných službách versus regulácii, ale skôr o type trhu práce, ktorý chceme mať v budúcnosti. Sme pripravení prijať moderný prístup, ktorý bude stavať na inováciách a férových pravidlách? Alebo okoreníme technologický pokrok s obchádzaním práv zamestnancov a sociálnych štandardov EÚ? Platformová ekonomika sa musí stať udržateľnou nielen pre zákazníkov a investorov, ale predovšetkým pre samotných pracovníkov.

Takéto prinášanie lacnejších služieb na úkor nízkych miezd a zhoršeného životného štandardu je cestou k destabilizácii spoločnosti. Musíme si byť vedomí, že úspešná ekonomika a demokratické hodnoty sú vzájomne prepojené a sú si navzájom zodpovedné.