Japonsko chce viesť dialóg s Čínou, tá Tokyo varuje pred nezodpovednými krokmi.
Japonsko a Čína: Vzájomné napätie a snaha o dialóg
Japonská premiérka Sanae Takaičiová sa v pondelok vyjadrila k vzťahom s Čínou, pričom potvrdila ochotu zapojiť sa do dialógu. V tom istom dni však Peking varoval Tokio pred „nezodpovednými krokmi“ a pohrozil dôraznou reakciou, čo naznačuje napätú atmosféru medzi týmito dvoma veľmocami. Informácie o tejto situácii zverejnila agentúra AFP.
Na tlačovej konferencii Takaičiová, ktorej strana, Liberálnodemokratická strana (LDP), nedávno zvíťazila vo voľbách do dolnej komory parlamentu s výrazným ziskom 316 mandátov, zdôraznila, že Japonsko je otvorené rôznym formám dialógu s Čínou. „Už teraz si vymieňame názory a budeme v tom pokračovať, no vždy pokojne a vhodným spôsobom,“ uviedla premiérka.
Čína však na rozporuplné výroky Takaičiovej o Taiwane reagovala s rozhorčením. V novembri 2025 totiž Japonsko naznačilo, že by mohlo vojensky zasiahnuť v prípade útoku na samosprávny demokratický Taiwan, ktorý Peking považuje za súčasť svojho územia. Čínske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo Japonsko, aby tieto vyhlásenia stiahlo, a upozornilo na možné vážne dôsledky takéhoto „nezodpovedného konania“.
Podľa vyhlásenia hovorcu Lin Ťiena ak extremisti v Japonsku nesprávne vyhodnotia situáciu a zareagujú nerozvážne, budú čeliť odporu japonského ľudu a zahraničnej reakcii. Čína sa pritom snaží odradiť svojich občanov od cestovania do Japonska, pričom upozorňuje na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v súvise s rastúcimi incidentmi voči čínskym občanom.
Napätie medzi Japonskom a Čínou sa vyostrovalo aj v decembri 2025, keď čínske vojenské lietadlá zamerali svoje radary na japonské stíhačky, čo viedlo k predvolaniu čínskeho veľvyslanca do Tokia. Situácia sa zhoršila aj v oblasti ekonomických vzťahov, keď Peking obmedzil vývoz vzácnych zemín do Japonska, čo ovplyvnilo výrobu rôznych tovarov, vrátane elektromobilov a rakiet.
V súvislosti s týmito napätými vzťahmi v januári 2026 Japonsko stratilo dve populárne pandy, ktoré boli v Číne súčasťou diplomatickej výmeny. Čína využíva pandy ako nástroj svojej zahraničnej politiky, pričom ich požičiava iným krajinám s podmienkami spolupráce. Ak sa politické vzťahy medzi oboma krajinami deteriorujú, Peking môže pandy stáhnúť, čím symbolicky vyjadruje svoj nesúhlas a vyvíja tlak na Japonsko.


