Unikátne diela z fasád dali do pohybu.
Živé sgrafito ako pocta obetiam banských nešťastí
V Prievidzi bolo nedávno odhalené už šieste živé sgrafito, ktoré je súčasťou projektu Nové sídlisko 2. Tento projekt si kladie za cieľ oživiť kultúrnu dedičinu sídliska a priblížiť jeho jedinečnosť. Nové dielo sa nachádza na fasáde Základnej školy na Ulici Sama Chalupku a je venované spomienke na obete baníckych nešťastí v regióne.
Živé sgrafito je unikátne v tom, že slovenskí umelci dokázali pretransformovať tradičné nástenné maľby, známe ako sgrafitá, do pohyblivých farebných animácií. Tieto animácie nie len, že rozprávajú príbehy, ale aj oživujú atmosféru sídliska, ktoré je plné histórie a kultúrnych hodnôt.
Technika sgrafita a jeho história
Sgrafitá sú výtvory vyškrabávané do viacvrstvovej omietky, ktoré majú pôvod v renesančnej výzdobe budov. V Prievidzi vznikali tieto diela už v päťdesiatych rokoch minulého storočia a dnes sú súčasťou výzdoby takmer šesť desiatich bytových domov, na ktorých sa podieľali významní umelci ako Mikuláš Klimčák, Milan Laluha či Pavel Bley.
Projekt výstavby sídliska Píly, ako prvého sídliska v Prievidzi, inicioval výtvarník Jozef Fedora, ktorý sa spojil s poprednými slovenskými umelcami. Tieto diela, väčšinou v štýle socialistického realizmu, obsahujú folklórne a ľudové motívy a vznikali v období medzi rokmi 1955 a 1959. Dnes môžeme na sídlisku vidieť okolo 580 výtvarných diel, hoci veľa z nich bolo zničených alebo prekrytých pri rekonštrukciách budov.
Záujem o banícku tradíciu
Autorkou najnovšieho živého sgrafita je Martina Malovaníková, známa slovenská výtvarníčka a rodáčka z Prievidze. Inšpirovala sa baníckou minulosťou svojej rodiny a zdieľa emotívny príbeh o tom, ako ju zasiahli tragédie, ktoré sa dotkli jej blízkych. „Mojím cieľom je uctiť si pamiatku všetkých, ktorí v baniach pracovali a počas ťažkej práce sa stávali obete nešťastí,“ povedala Malovaníková.
Zaužívaná je aj technika, ktorá pri tvorbe animácií vyžaduje značné úsilie. Na jednu sekundu animácie je potrebné nakresliť dvanásť obrázkov, čo v prípade šesťdesiat sekundovej animácie predstavuje 720 obrázkov. Tento proces je časovo náročný a vyžaduje veľa precíznej práce. Hudbu k animácii vytvoril jej manžel Adrián Malovaník, pričom prepojenie huslí a klavíra pridáva na emocionálnej hĺbke diela.
Oživenie kultúrneho dedičstva
S nápadom na realizáciu živých sgrafít prišiel výtvarník Tomáš Pekár, člen občianskeho združenia Ars Preuge. Jeho víziou je zvýšiť povedomie o významných dielach, ktoré sú ukryté v sídlisku Píly. Prvé živé sgrafitá boli sprístupnené verejnosti pred rokom, a budúci rozvoj projektu bude smerovať k tomu, aby sa do ulíc dostalo čo najviac umeleckých prvkov. Organizujú sa aj prechádzky s komentárom, ktoré zavedú záujemcov k zaujímavým dielam a podnietia ich k zamysleniu nad historickým dedičstvom regiónu.
Živé sgrafito v Prievidzi je tak významným krokom ku zachovaniu kultúrneho dedičstva, pričom poukazuje na históriu baníctva a jeho vplyv na životy obyvateľov. Tento projekt, prostredníctvom svojej inovatívnej formy, ukazuje, že umenie má moc oživiť minulosť a pripomínať nám hodnoty a tragédie, s ktorými sa naše komunity museli vyrovnať.
