Lásky: Môžeme ráčkovať, šušlať a spievať s publikom.
Tomáš „Lasky“ Šedivý: Dvadsaťsedem rokov s Parou
Skupina Para oslavuje tri dekády svojej existencie a to je dôvod na zamyslenie nad tým, aké zmeny prešli v priebehu rokov. Tomáš Šedivý, známy ako „Lasky“, sa stal jej neoddeliteľnou súčasťou a jeho vnímanie hudby a vystupovania je fascinujúce. Keď sa pridal k Parě, cítil sa ako „mimozemšťan“, no to netrvalo dlho, kým si ho ostatní privinuli k srdcu. V rozhovore hovoril, že jeho ambíciou je ostať v skupine až do posledného dychu.
Začiatky a vývoj skupiny
Spomienky na prvý koncert sú pre Laskyho živé. Uskutočnil sa v Banskej Bystrici v auguste 1998, v období, keď sa ľudia snažili poraziť mečiarizmus a atmosféra bola elektrizujúca. „Pamätám sa, že som zjedol tri bagety, pretože som bol celý deň hladný a ostatní ma pozerali s prekvapením,“ opisuje Šedivý svoje začiatky s humorným nádychom. Z týchto skromných začiatkov vybudovali impozantné renomé a ich piesne sa stali hitmi, pričom ich nadšenie a energia je pre divákov nezabudnuteľná.
Pretrvávajúci úspech a osobný rast
Otázka pretrvávania kapely v hudobnom priemysle nie je jednoduchá a Lasky sa k nej vyjadruje s pokorou. „Za tie roky sme sa zmenili. Každý z nás má iné priority, no ťaháme za jeden povraz,“ hovorí. Kapela sa dokázala prispôsobiť a získať si stále väčšie publikum, pričom ich posledný koncert v Bratislave sľubuje byť najväčším v histórii. „Pocit z koncertu nezávisí od počtu ľudí v sále; je to vždy rovnaké – odovzdávame energiu,“ dodáva.
Vyhorenie a optimizmus
Podľa Laskyho je vystupovanie závislosť, ktorú sa nebojí považovať za niečo, čo ho napĺňa. „Niekedy sa človek musí vyrovnať s pocitom vyhorenia. Ale stačí prísť na koncert alebo festival, aby sa všetko zmenilo,“ zdôrazňuje. Ich schopnosť vykompenzovať ťažké časy optimizmom a postojom, že hudba je pre nich dôležitá, je evidentná.
Autocenzúra a inšpirácia
Čo sa týka textov, Lasky si uvedomuje, že vzadu má aj pocit autocenzúry. „Niektoré nápady musia zrieť a mne často chýba trpezlivosť,“ priznáva. Nielenže je pasívny v písaní textov, ale tiež sa spolieha na svojich kolegov, najmä Matúša Valla, ktorý sa stará o textovú zložku piesní. Hoci sa zdá, že mu chýba inšpirácia, jeho vášeň pre hudbu zostáva neochvejná.
Kultúrny kontext a angažovanosť
Para sa nebojí vystupovať na verejnosti a komentovať aktuálne témy. „Vždy sme sa snažili spájať hudbu s otázkami, ktoré sú dôležité. Nerobíme to však len pre to, aby sme vyvolali revolúciu, ale preto, že to cítia a prežívajú aj naši fanúšikovia,“ hovorí Lasky. Je presvedčený, že hudba a politika sú prepojené a nemôže sa tváriť, že to neexistuje.
Záver
Pri pohľade na predchádzajúce tri desaťročia a na to, čo ešte môže prísť, je jasné, že Para a Tomáš „Lasky“ Šedivý sú odhodlaní pokračovať vo svojej ceste, napĺňať sály energiou a radosťou, a to až do toho okamihu, keď hudba prestane byť ich domovom. Môže ich to postihnúť kedykoľvek, no zatiaľ sa pripravenosť naplno užívať každý okamih zjavne nezmení. S prísľubom neustáleho rastu a učenia sa od seba aj od svojho publika zostáva Para významnou súčasťou slovenskej hudobnej scény.
