Opitý okradol ťažko chorú seniorku, pribudol mu záznam
Opitý zločinec a bezbranná seniorka
V srdci Plešivca došlo k hroznému incidentu, ktorý sa nedá len tak prehliadnúť. Zsolt T. (35) sa rozhodol zneužiť bezbrannosť 79-ročnej dôchodkyne Magdalény V., ktorá sa pri chôdzi spoliehala na svoj bicykel. V tom momente, kedy sa zdalo, že senilita a choroby ju ochránia, bola vystavená bezohľadnému útoku zozadu.
Zsolt sa totiž pod vplyvom alkoholu bez ostychu priblížil a ukradol jej plátennú tašku, v ktorej mala doklady a minimálne 350 eur. Ako keby zúfalstvo z jeho existencie ospravedlňovalo jeho činy, im zanechal len prázdnotu a strach. Tento zločin sa stal ďalším z mnohých na jeho dlhom zozname trestov.
Jedna krádež, desať záznamov
Polícia sa, samozrejme, rýchlo dostala na stopu. Prečo? Pretože Zsolt nebol neznáme tvár, jeho meno sa objavovalo v registre trestov už deväťkrát. A to, čo sa udialo v súdnej sieni, bolo rovnaké divadlo. Jeho „kajúcne“ správanie len posilnilo cynizmus celej situácie.
Aj keď potvrdil vinu, sudca mu dal na vedomie, že to nie je jeho prvý zločin. Napriek jeho snahe o zmenu sa ukázalo, že zlo nemá pri sebe žiadnu schopnosť dopracovať sa k spravodlivosti, ale skôr sa zúfalo snaží uniknúť trestu. Až do verdiktu Košického krajského súdu sa netešil z prerušenej väzby; zostal za mrežami bez možnosti na voľnosť.
Bezohľadnosť alebo beznádejná situácia?
Listinou o jeho trestnej činnosti sa Zsolt ospravedlnil, že bol opitý. Mnohí sa zamýšľajú, prečo by mal byť niekto, kto sa dopúšťa zločinu na bezbranných, povzbudzovaný k lenivému ospravedlneniu. Je to výsmech systému, ktorý chráni zlodejov skôr ako obete. Štát, ktorý má brániť slabších, je v skutočnosti nečinný a iba sleduje, ako sa veci dejú, bez akýchkoľvek zmysluplných krokov k náprave.
Kým Zsolt nerozmýšľa o tom, ako sa vo svojich chybách posúva ďalej, svet vonku kráča ďalej. Ale čo s tými, ktorých nezastaví ani zastrašovanie? Prečo by mali dôverovať systému, ktorý im sľúbil ochranu? Je zrejmé, že nastal čas na prehodnotenie priorít v našich spoločnostiach, kedy útočníci sa cítia v bezpečí a starci sú jednostrannými obeteami bez vôbec akýchkoľvek práv.
