Chýba jeden z 13 sudcov Ústavného súdu
Nečinnosť a nedostatok spravodlivosti
Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan sa ocitol v situácii, ktorá by mala každého občana Slovenska znepokojovať. Ústavný súd, tento pilier našej spravodlivosti, funguje neúplne už viac ako dva roky. Chýba mu jeden z trinástich sudcov, a to by nemalo ostať bez povšimnutia. Hovorkyňa súdu, Martina Ferencová, potvrdila, že Fiačan si uvedomuje, akú váhu má tento problém a v skutočnosti žiada o možnosť vystúpenia v pléne Národnej rady. Prečo sa však slovenský parlament nevie zhostiť takej elementárnej úlohy, ako je voľba sudcov?
Parlamentná impotence
Parlament, inštitúcia, ktorá by mala byť garantom spravodlivosti a právneho štátu, sa zmieta v nečinnosti. Už viackrát sa snažili zvoliť kandidátov, ale bez výsledku. Uchádzači sa hlásili opakovane, no nikto nezískal potrebný počet hlasov. A zatiaľ, zatiaľ čo sa politické hry naďalej hrajú, spravodlivosť je obetovaná na oltári politických záujmov. Aký to účel má, ak sú základní pilieri spravodlivosti rozkolísané?
Fígl s „dohodou“
Predseda Národnej rady Richard Raši upozorňuje na to, že potrebný súhlas NR SR je k vystúpeniu Fiačana nevyhnutný. Akoby to odražalo známu echt slovenskú pasivitu – nezaviní sa to, pokiaľ to nie je absolútne potrebné. A keď už ide o súhlas, prečo sa nezarazí dohodu o voľbe sudcov? Kde sa stratila zodpovednosť politikov, ktorí mali tento stav dávno vyriešiť?
Hlavné problémy a politické ťaženie
Kde je snaha zmeniť tento nefungujúci systém? Kde sú prísľuby, ktoré sa už dávno odzneli? Politická diskusia by mala byť pre občanov prvoradá, ale namiesto toho máme len bezodná mašinériu, ktorá ťahá Slovensko do temôt. Fiačan hovorí o srdečnej potrebe nájsť kandidátov, ktorí získajú širokú podporu, no akosi zabudol, že jeho činy musia mať váhu. Čo bude ďalej? Ďalšia politická hra alebo konečne zodpovedná voľba sudcov pre to, čo je ešte stále volaná spravodlivosť?
Budúcnosť spravodlivosti v rukách politikov
Občania majú byť strážcami demokracie a spravodlivosti, ale ak politické strany a ich predstavitelia nie sú schopní zrealizovať základné úlohy, je jasné, že zrady na odvahe a morálke ešte len prídu. Nečinnosť Národnej rady v tejto veci nie je len problémom systému, ale i kultúry, ktorú potrebujeme prebudovať. Právo nekončí pri voľbách a obávach, ale má byť aktívnym nástrojom, ktorý prináša pokoj a poriadok pre každého občana. Ako teda vybudovať dôveru, keď sú základné piliere spravodlivosti labilné?
