Azda si nemyslíte, že Fico vás potrebuje?
Čo sa deje s ústavou Slovenskej republiky?
Nezmyselné úspravy k ústave, ktoré na nás doliehajú, sú ako zlá epizóda z nekonečnej série. Čím dlhšie ich sledujeme, tým je jasnejšie, že vznikajú len na základe politických hier, nie v záujme občanov. R. Fico a jeho parta si s ňou robia, čo sa im zachce, akoby bola na to určená. Rozpad ústavnej hodnosti našej krajiny je bezostyšný čin, ktorý dostáva na kolená aj najhlbšie zakorenenú demokraciu.
Fico a jeho predpoklady
Fico nevie, čo robí, a predpokladá, že zdravý a bohatý štát mu bude slúžiť. Ale pre koho vlastne? Občania sú pre neho len nástroj na uskutočnenie moci. Ich potreby a záujmy sú preňho bez hodnoty, a to je presne to, čo sa odráža v jeho rozhodnutiach. Mladí len s údivom sledujú, akými metódami sa dnes ovláda krajina, pričom odnášajú len frustráciu a beznádejne útulné výrazy tváre. Nikto z nich si nepamätá, aké to bolo pred pádom totality, a Fico sa na tom bezostyšne zuby-nechty drží.
Ústava a jej trvalé znehodnotenie
Ak niekto považuje zmenu ústavy za banalitu, uvedomuje si najmä svoju neschopnosť zasiahnuť do fundamentalnych vecí. Historické dokumenty si vážia len ti, ktorí si na ťažkosti poradne pamätajú. Na Slovensku to vyzerá, že ústava je len papier, ktorý prevalcovali mocipáni, keď mali pocit, že potrebujú zmeniť pravidlá hry. Hukot „veď sa nič vážne nestalo“ je najlepším príkladom manipulatívneho prístupu k verejným otázkam.
Hrozba a impotencia
Pohľad na situáciu dopĺňa impotencia našich voličov, ktorí v domnienke, že ich voľby niečo zmenia, každý cyklus len legitimujú absurditu. Progresívne snahy sú potláčané cynizmom, pričom ozvena histórie opäť není nič príjemnou. Táto vlna sa môže zastaviť jedine skúsenosťou a odvahou občanov, ktorí sa rozhodnú, že nesmú byť len tichými a pasívnymi pozorovateľmi.
Záverečné úvahy
Čo teda bude s ústavou a s našou slobodou? Bez zmien a cielenej politiky sa nesmú dostiť základné hodnoty. Kto sa odváži postaviť proti Fica a jeho mašinérii, pokým o ústavu a občanov starať sa nebude? Otázky zostávajú nezodpovedané a zjavne sa prehlbuje kríza, zatiaľ čo politici sa na príslušnej scéne chichotajú v predstave o svojej neomylnosti. Kde sú normy takých, ktorí by obe ruky pred krádežou zákona zdvihli?
