Radosť z útoku na Kerčský most neznamená túžbu po vojne
Radosť zo zásahu Kerčského mosta nie je vojnychtivosť
Po každom úspešnom zásahu ruskej vojnovej mašinérie a infraštruktúry, ktorá ju podporuje, sa ozve strašenie eskaláciou. Ukrajinci si vraj útokmi na citlivé miesta v Rusku privolávajú ďalšiu skazu. Dlhé trvanie vojny a informačný chaos pritom proputinovským propagandistom umožňujú poprehadzovať časovú os a rozostrieť obrysy tak, aby nebolo zrejmé, kto je agresor a kto sa bráni.
Nie je to inak ani po zásahu Kerčského mosta, pýchy Vladimira Putina a jedného z najstráženejších objektov ruskej infraštruktúry. Po nočných útokoch z pondelka na utorok sa zrútila celá sekcia jeho cestnej časti. Okamžite to spôsobilo záplavu komentárov typu „nečudujte sa, keď Rusko začne ničiť mosty na Ukrajine“. Autori týchto výkrikov si zrejme nevšimli, že ruské letectvo zbombardovalo ukrajinský most už 23. marca 2022. Bol to most v obkľúčenom Černihive, ktorý slúžil na evakuáciu civilistov a dodávky humanitárnej pomoci.
Odvtedy Rusko poškodilo alebo zničilo desiatky až stovky ukrajinských mostov. A útoky na kyjevské mosty, ktorými sa Rusko od začiatku októbra snaží paralyzovať hlavné mesto, sa diali týždne pred úspešným zásahom mosta vedúceho na Krym. Ak si zoberieme takmer akýkoľvek typ citlivého cieľa, pri poctivom skúmaní chronológie zistíme, že naň ako prví zaútočili Rusi. Pôrodnicu v Mariupoli bombardovali v marci 2022, obchodné centrum Retroville v Kyjeve v tom istom mesiaci. Najväčšiu ukrajinskú rafinériu v Kremenčuku zničili v apríli 2022. Priehrady pri Kryvom Rihu a v Pečenihoch napadli v septembri 2022.
Iste, podľa medzinárodného práva to Ukrajincom nedáva bianko šek na rovnaké porušovanie pravidiel. Svedčí to však o tom, že Rusko eskaluje bez ohľadu na to, čo robí Ukrajina.
O efektivite ukrajinských útokov sa dá diskutovať. Elbridge Colby, námestník amerického ministra obrany pre politiku, tvrdí, že údery hlboko v Rusku stmeľujú ruskú spoločnosť. Reagoval na to britský minister Wes Streeting, ktorý pripomenul, že tieto údery oslabujú Putinovu vojnovú mašinériu. Taktika Ukrajincov je pritom zrozumiteľná: sabotovať ruskú ekonomiku a všetko, čo poháňa vojnu. Argument „Rusko nemožno poraziť“ je falošný. Ukrajina nebojuje o totálnu porážku Ruska, ale o svoju existenciu. Spolieha sa na to, že si ľudia v Kremli v istom momente spočítajú, koľko ich vojna stojí, a začnú z nej hľadať východisko. Posledné rokovania v Abu Dhabi, na ktorých ruská strana opäť prišla s maximalistickými požiadavkami, žiaľ ukazujú, že chuť ukončiť vojnu v Moskve zatiaľ neprevládla.
Ukrajina sa preto ďalej snaží oslabovať Rusko a naša radosť z ukrajinských úspechov, ako je zničenie časti Krymského mosta, nie je vojnychtivosť, oslava násilia ani nenávisť, ako sa niektorí snažia nahovoriť. Je za ňou túžba po mieri a vedomie, že práve takéto úspechy Ukrajiny môžu postupne dotlačiť Rusko k ukončeniu vojny.


