AI mení trh práce. Juniorov netreba, digitální chýbajú

AI mení trh práce. Juniorov netreba, digitální chýbajú

Umelá inteligencia mení trh práce. Firmy prestávajú potrebovať juniorov, ľudia s digitálnymi zručnosťami však chýbajú

Kým dopyt po skúsených špecialistoch na trhu práce dlhodobo stúpa, rutinné úlohy, na ktorých sa nováčikovia v minulosti učili, dnes čoraz rýchlejšie preberajú algoritmy.

Slovensko si v pokrytí 5G sietí nevedie zle, dosahuje 93,9 percenta, kým priemer EÚ je 96,8 percenta. Malé a stredné podniky však zaostávajú v tom, čo s modernými sieťami robia. Základnú úroveň digitálnej intenzity dosahuje len 57,1 percenta z nich, v EÚ je to 71,4 percenta.

Podľa Radovana Furmanna zo Slovenského centra produktivity technológie ani siete problémom nie sú. Rozhoduje, ako ich firmy využívajú a či z dát vedia vytvoriť pridanú hodnotu. Igor Tóth, šéf O2 Slovakia, to pomenoval jednoduchšie: „Kto nevie, čo technológia dokáže, tak ten si ju nekúpi.“

Cieľom EÚ je, aby mali do roku 2030 aspoň základné digitálne zručnosti štyria z piatich obyvateľov. Na Slovensku ich má 53,6 percenta ľudí, v EÚ 60,4 percenta. Komisia Slovensku odporúča rozšíriť možnosti rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pre IT profesie.

Štát už rekvalifikačné kurzy podporuje, napríklad cez národný projekt Zručnosti pre trh práce, ktorý beží od jari 2024. Petra Kotuliaková, zakladateľka združenia Aj Ty v IT a výkonná riaditeľka AISlovakIA, potvrdzuje, že takéto iniciatívy sú na mieste. „Len na slovenských vysokých školách nikdy nenájdeme dostatočný počet kvalifikovaných ľudí, ktorí v systéme chýbajú,“ pripomenula s tým, že je nutné zapojiť aj ľudí po štyridsiatke a päťdesiatke.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pre veľký nápor žiadateľov v predstihu vyčerpalo 14-miliónový balík pre zamestnaných. Kľúčovou prioritou programu sú digitálne a IT zručnosti, na ktoré smeruje až 80 percent financií, pri pokročilých IT kurzoch pre mladých štát prepláca príspevok až do výšky 2 500 eur.

Miest pre začiatočníkov ubúda. Pavol Šedo, prevádzkový riaditeľ Digitálnej koalície, označil juniorské pozície v IT z hľadiska trhu za „absolútne nezaujímavé“, keďže umelá inteligencia už dnes zvládne veľa jednoduchších činností lepšie a rýchlejšie než čerstvý absolvent.

Podľa Kotuliakovej najskôr záujemcom chýbali peniaze na vlastné vzdelávanie a neskôr, s nástupom umelej inteligencie, firmy prestali potrebovať juniorov. Cesta, po ktorej sa ľudia po rekvalifikácii posúvali do nových rolí, je dnes „úplne rozsypaná“.

Analýzy výskumnej skupiny METR a firmy Anthropic ukázali, že výkon umelej inteligencie sa zdvojnásobuje už každé štyri mesiace. Podľa Profesie tvorili ponuky pre absolventov v roku 2025 len 29 percent všetkých inzerátov, v roku 2019 to bolo 36 percent. Zamestnávatelia navyše približne v polovici takých ponúk vyžadujú predchádzajúcu prax.

O možnostiach riešenia sa 9. novembra rozprávali experti v Bratislave na konferencii o Digitálnej dekáde 2030, ktorú usporiadala Asociácia mobilných operátorov Slovenska. Podľa odborníkov sa cez základy preskočiť nedá a na úroveň špecialistu sa dá vypracovať len postupne.

Štátny tajomník ministerstva investícií Martin Katriak upozornil, že digitálne zručnosti sa dnes vnímajú ako „univerzálne slovo na všetko“. Do životopisov ľudia podľa neho dodnes píšu ovládanie kancelárskeho balíka, no pokročilé nástroje a prácu s umelou inteligenciou neuvádza takmer nikto.

Panelisti sa zhodli, že o zmene sa rozhoduje hlavne v kancelárii vedenia malej firmy. Katriak opísal, že firmy často „nové technológie uchopia, ale hodia ich do tabuľky“ a pracujú ďalej po starom. Podľa Kotuliakovej môže mať zamestnanec motiváciu učiť sa, no ak zamestnávateľ jeho nové schopnosti nevyužije, „ľudia budú páliť veľa času a neuvidia výsledok“.

Tóth poradil, že ak si ľudia nezaplatia nástroj s umelou inteligenciou aspoň za 20 eur z vlastného vrecka, o dva roky im „ujde vlak“. Oprel sa o prieskum O2 Slovakia z mája 2026, podľa ktorého až 89 percent ľudí by skúšalo nové technológie odvážnejšie, keby pri sebe mali niekoho, kto im ich trpezlivo vysvetlí.

Štát chce malým firmám pomôcť aj poukazmi na vzdelávanie zamestnancov. Šedo uviedol, že zámer národného projektu je už schválený a poukazy by sa mali týkať pokročilých zručností, napríklad automatizácie, práce s veľkými dátami a bezpečnosti. V hre by malo byť takmer 7-tisíc poukazov a približne 15 miliónov eur. Katriak projekt podporuje, upozornil však, že aktuálne je v zásobníku, pretože o peniaze sa uchádza viacero silných zámerov.