Sedemnásteho novembra si pripomíname boj za slobodu, nie antisystémové postoje

Sedemnásteho novembra si pripomíname boj za slobodu, nie antisystémové postoje

17. november nepatrí antisystému

Ministerka financií Českej republiky Alena Schillerová by mohla na Slovensku robiť školenia o tom, ako vnímať 17. november. Jej výrok „November je najdôležitejší a najkrajší sviatok nás všetkých“ je natoľko pravdivý a správny, že keby nebola „trojkou“ hnutia ANO, autor by ju poslal školiť slovenských politikov.

Sedemnásty november je tradičnou platformou na porovnávanie Česka a Slovenska, ktoré napriek vlastným „čechokritickým“ komentárom rok čo rok stabilne vyznieva v prospech „staršieho brata“. V Česku je 17. november plnohodnotným sviatkom a voľným dňom, zatiaľ čo na Slovensku Deň boja za slobodu a demokraciu padol za obeť fiškálnej „konsolidácii“.

Premiér Andrej Babiš sa z pre neho vždy nežičlivej atmosféry sviatku katapultoval pracovnou návštevou Izraela. Jeho absencia však bledne pri rokovaní vlády Fico IV o spolupráci s Ruskom. Krok vlády označil prezident za „provokáciu“, čo je menej ako vlastizrada, ale na pomery prezidenta Pellegriniho ešte slušné.

Prezident pritom použil sebe príznačný funkcionársky jazyk a frázoval o „zjednocovaní“, čo v lepšom prípade charakterizuje celé antisystémové prostredie. Pod lepším prípadom treba rozumieť tlak pretvárky, ktorý núti slabšie povahy z čeľadí Smer-Hlas-SNS-(Republika) si sviatok uctiť. Silnejšie povahy, akou je typicky Fico, nemajú problém močiť proti vetru trebárs aj rokovaním s najväčšou bezpečnostnou hrozbou Európy, čo hovoria všetky moderné bezpečnostné dokumenty.

Ak chcete mať istotu, že ten-onen pozdrav Novembru prichádza z antisystému, tak po hlavnej fráze sa hneď druhá veta začína spojkou „ale“. Keď počujete „ale“, môžete uzatvárať stávky, že je to Smer, Hlas alebo SNS. Hneď druhý balast po „zjednotení“ je v zmysle „17. november je sviatok všetkých, nie jedného názorového prúdu“. Rozšírený je potom postreh o „jedinom správnom názore“, ktorým sa „liberáli“ vraj spreneverujú hodnotám novembra ’89. Samozrejme, že je to blbosť, fikcia „jedného správneho názoru“ je výrazom komplexu menejcennosti vlastného názoru populistov.

Porazenecká komparatistika by sa dala viesť dlho, najvýraznejší je oči oslepujúci kontrast štyristotisícovej demonštrácie na Letnej s 25-tisícovou Bratislavou. Zatiaľ čo blud „17. november si monopolizuje jeden názorový prúd“ je prudko rozšírený v Česku i na Slovensku, takže tu rozdiel nevidieť, sofistikovanejšie odlišnosti skrývajú novembrové poznámky o Novembri.

Je totiž absolútne vylúčené, aby politici, vyznávači, vôbec priaznivci koalície Fico IV vyzdvihli, postulovali Deň slobody a demokracie ako prvý a najdôležitejší slovenský sviatok.