Zatýkania a nový premiér: Srbsko po Vučićovej porážke

Zatýkania a nový premiér: Srbsko po Vučićovej porážke

Séria zatýkaní aj voľba nového premiéra. Čo sa deje v Srbsku po porážke Vučića?

Ani nie dve hodiny po zavretí volebných miestností sa bývalý srbský prezident a líder Srbskej pokrokovej strany (SNS) Aleksandar Vučić postavil pred svojich podporovateľov a priznal porážku. „Je jasné, že sme voľby prehrali,“ vyhlásil Vučić po zverejnení prvých odhadov výsledkov.

V uliciach sa začali oslavy, ktoré trvali niekoľko dní. Skončila sa tak štrnásťročná dominancia Vučića a jeho strany SNS. Predčasné parlamentné voľby vzišli z neutíchajúcich protestov po tragédii v Novom Sade, ktorej príčinou bola aj korupcia. Len pár dní po voľbách sa začala séria zatýkaní a vyšetrovaní.

Zásahy sa týkajú policajných funkcionárov, podozrení z volebnej korupcie aj ďalších osôb spájaných s fungovaním štátnych inštitúcií počas Vučićovej vlády. Necelý týždeň po voľbách zadržali šéfa kriminálnej polície Marka Kričaka a šéfa služby na boj proti kriminalite Boška Sekulovića.

Vyšetrujú aj srbského veľvyslanca na Slovensku Aleksandra Nakića, ktorý čelí podozreniam zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, porušovania volebných práv a marenia volebného procesu. Podľa analytikov ide o znak meniacich sa mocenských vzťahov v srbských inštitúciách.

V utorok sa koná prvé zasadnutie nového srbského parlamentu. Líder študentskej listiny Ilija Srdanović uviedol, že ďalším krokom bude vypísanie prezidentských volieb, ktoré majú byť do konca roka. Podľa neho existuje možnosť, že nová vláda vznikne ešte do konca tohto roka.

Počas prvých dvoch týždňov po voľbách, ktoré sa konali 25. októbra, polícia zadržala viac než 90 ľudí vrátane vysokopostavených príslušníkov policajného zboru, bankárov a verejných činiteľov. Medzi zatknutými sú okrem spomínaných policajných predstaviteľov aj veliteľ Špeciálnej protiteroristickej jednotky Igor Žmirić a sedemnásť ďalších policajtov.

Ďalším známym zadržaným je majiteľ banky Alta Bank Davor Macura. Banka má úzke väzby s viacerými štátnymi inštitúciami a firmami. Jej majiteľ je spolu s dvoma spoločníkmi podozrivý z toho, že z bankových trezorov vytiahli približne 380 miliónov eur. Zadržali aj provinčného tajomníka pre sociálnu politiku Predraga Vuletića, riaditeľa Republikového hydrometeorologického ústavu Jugoslava Nikolića či riaditeľa väznice Zabela Rodoljuba Rončevića.

Šéf kriminálnej polície a šéf služby na boj proti kriminalite sú podozriví zo zneužitia a prekročenia úradnej moci v súvislosti s vyšetrovaním vraždy v belehradskej reštaurácii. Kričak zároveň čelí aj podozreniam zo zlého zaobchádzania so študentmi, ktorých polícia minulý rok zadržala počas protivládnych protestov.

Do vyšetrovania sa dostali aj podozrenia z manipulácie volieb. Podľa organizácie CRTA bolo do 8. novembra zadržaných najmenej 29 ľudí, z ktorých päť osôb podozrievajú z kupovania hlasov a ďalších z vyhrážok alebo násilia.

Povolebné vyšetrovania sa dotkli aj viacerých veľvyslancov vrátane veľvyslanca na Slovensku či veľvyslanca v Spojených štátoch Dragana Šutanovca. Trestné oznámenia sa tiež týkajú srbských veľvyslancov vo Francúzsku, Rumunsku, Švajčiarsku, Bulharsku, Čiernej Hore, Austrálii, Kanade a Spojených arabských emirátoch.

Študentské hnutie Študenti víťazia získalo v 250-člennom parlamente 140 kresiel, zatiaľ čo Vučićova kandidátka obsadila 103 miest. Zvyšných sedem mandátov pripadlo zástupcom národnostných menšín. Ustanovujúca schôdza nového parlamentu sa začala v utorok, poslanci potvrdili všetkých 250 mandátov a zložili poslanecký sľub.

O post predsedu parlamentu sa uchádzajú dvaja kandidáti, za študentskú listinu Aleksandar Čupić a za Vučićovu SNS Stojan Radenović. Poslanecký klub študentskej listiny povedie Jovo Bakić, jeho zástupkyňou bude Aleksandra Štimac. Poslanecký klub Vučićovej kandidátky povedie samotný bývalý prezident, jeho zástupcom bude Milenko Jovanov.

Po vytvorení parlamentu bude mať študentské hnutie 90 dní na to, aby predstavilo svoj program a vytvorilo vládu. Hnutie sa zaviazalo bojovať proti korupcii, zmeniť fungovanie štátnych inštitúcií a zlepšiť životné podmienky obyvateľov. Bude tiež musieť vyvážiť historicky úzke vzťahy krajiny s Ruskom s jej dlhodobým cieľom vstúpiť do Európskej únie.

Hnutie už skôr deklarovalo, že Srbsko nezavedie sankcie proti Moskve. „Študenti a kolegovia, ktorí vypracovali túto časť programu, dali jasne najavo, že sú proti zavedeniu sankcií voči Rusku,“ povedala predstaviteľka hnutia Mirjana Nikolić. Dodala, že Belehrad má silné historické väzby na Rusko a spolieha sa na jeho lacné dodávky plynu. Zachovať chce tiež vojenskú neutralitu krajiny a odmieta vstup do NATO.