Čo všetko treba, aby zakázaná kniha prežila?
Čo všetko treba na to, aby zakázaná kniha zostala živá
Pre slovenských podzemných vydavateľov to znamenalo noci pri písacom stroji, ukryté stroje a ľudí ochotných riskovať. Mali kopírovací stroj, zariadenie, ktoré bolo v komunistickom Československu ťažko dostupné. Len ho nedokázali spustiť.
Britský filozof Roger Scruton, podporovateľ československých disidentov, zabezpečil, aby im ho dodali. Bol august 1989. Ján Čarnogurský, významný disident, bol vo väzení a jeho priatelia chceli vydať ďalšie číslo jeho podzemného časopisu Bratislavské listy. Kopírovaciemu stroju však chýbal diel. František Mikloško poslal cez Čarnogurského advokáta odkaz s otázkou, kde ho nájsť. „V obývačke, pod televízorom,“ prišla odpoveď. „Tak sme ho rozbehli,“ spomínal pre The Slovak Spectator Mikloško, ďalší disident a popredná osoba slovenského podzemného katolíckeho hnutia.
Mikloško tento príbeh porozprával na otvorení výstavy Knižný samizdat o podzemnom knižnom vydávaní v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Výstava pripravená s Múzeom obetí komunizmu predstavuje tvorbu 22 autorov a pripomína ľudí, ktorí pomohli ich textom dostať sa k čitateľom.
Knihy mimo dosahu cenzora
Samizdat bola literatúra vznikajúca a šíriaca sa nezávisle od štátom kontrolovaného vydavateľského systému. Slovo pochádza z ruštiny a znamená vlastné vydávanie. Po komunistickom prevzatí moci v Československu v roku 1948 sa vydavateľstvo dostalo pod ideologickú kontrolu a cenzúru. Pražská jar v roku 1968 tieto obmedzenia nakrátko uvoľnila, no invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste toho roku reformné hnutie ukončila. Nasledujúca represia známa ako normalizácia vytlačila nesúhlasných spisovateľov z verejného života. Stratili prístup k vydavateľom, ich knihy zmizli z knižníc a ich mená zo školských učebníc.
Samizdat ponúkal čitateľom inú cestu. Prinášal poéziu, prózu, historické štúdie, náboženské a filozofické texty a správy, ktoré oficiálna tlač nepublikovala. Texty sa písali na stroji, kopírovali a viazali v domácnostiach. Zachované výtlačky nesú stopy používania. Každý detail pripomína niekoho, kto knihu vyrobil, ukryl, prenášal, požičal alebo posunul ďalej, povedala Blanka Kudláčová, profesorka na Trnavskej univerzite, ktorá sa špecializuje na dejiny vzdelávania.
Dnes môže každý použiť domácu tlačiareň alebo zájsť do kopírovacieho centra. Pred rokom 1989 sa kopírovacie stroje zvyčajne nachádzali len v štátnych podnikoch a prístup k nim bol prísne kontrolovaný. Mikloško spomínal, ako na písacom stroji naraz vytvoril deväť alebo desať kópií pomocou uhlíkového papiera. Neskôr prišli rozmnožovacie stroje – spomína ich charakteristický zápach a fialovú tlač – potom stroje schopné vyprodukovať stovky kópií. Keď zo zahraničia dorazil výkonnejší ofsetový tlačiarenský stroj, možnosti sa opäť zmenili. „To už bolo naozaj niečo,“ spomínal.
Stroje na cestách
Výstava Knižný samizdat sa koná v Univerzitnej knižnici na Ventúrskej 11 v Bratislave od 29. októbra do 30. novembra 2026. Otvorená je v pondelok od 12:00 do 21:00, od utorka do piatku od 09:00 do 21:00 a v sobotu od 10:00 do 18:00. Vstup je bezplatný.


