Napriek spoločenským zmenám zostávajú chudobní
Napriek spoločenskej zmene chudobných
Aktuálne skóre totalitnej minulosti a porevolučnej prítomnosti je 41 k 37 rokom. Blíži sa remíza.
Výročie Nežnej revolúcie nie je možné odstrihnúť od toho, čo bolo pred ňou. Kritický retropohľad obsahuje v sebe výraznú mieru morálnej drámy, historickej zmeny a ideálu oslobodzovania sa z mentálneho väzenia totalitných rokov.
Pôsobí to až platónsky: svetlo proti starej tme, pravdou proti boľševickým klamstvám a individuálna sloboda ako rozlúčka s kolektívnou neslobodou. Mnohí majú kdesi v podvedomí zakódované biblické obrazy štyridsaťročného putovania púšťou, ktoré sa zrazu mení na osviežujúci, ale riskantný pobyt v sýtozelených údoliach.
Tento závažný zlom vysvetľuje ťažkosti transformácie. Poskytuje alibi pre zlyhania. Zdôvodňuje ťarbavosť pozitívnych zmien. Obhajuje zotrvačnosť v ťažkopádnych životných štýloch aj v pohodlných mentálnych schémach, pre ktoré sa ľudia vzdávali zodpovednosti za vlastné osudy.
Príbeh starej totality sa postaral o hrdinské eposy. Poniektorí kresťania sa z nich pozabudli vysťahovať do reality a ich inak zmýšľajúci spoluobčania používajú totalitu ako alibi po svojom.
Transformačné generácie sa však redukujú. Pribúdajú ľudia, ktorí aktívne vstupujú do spoločenských a politických procesov, pričom v starom režime vôbec nežili. Hlas pamätníkov slabne, zostávajú len trápne čriepky spomienkového optimizmu.
Je potrebné udržiavať historickú pamäť aj pre tých, ktorí nie sú Husákovými deťmi. O tom spor nie je. Transformačná dráma sa však musí postupne meniť na odvážne, realistické a informované súboje s neslobodou bez kosáka a kladiva. Globálne aj lokálne.
Napriek spoločenskej zmene chudobných a ignorovaných ľudí bez možností slobodnej voľby máme stále medzi sebou. Vonkajšie slobodné rámce (politické, ekonomické či náboženské) nezaručujú praktickú slobodu pre všetkých. Ešte i nevyhnutná transformácia od totality k slobode mala svoje obete. Príjemný fakt to naozaj nie je.
Dramatičnosť jáchymovského pekla má iné parametre ako nešťastné osudy izolovaných jednotlivcov utopených v konšpiráciách, nenávisti, fóbiách a traumách. Nestratiť „nových väzňov“ znamená sériu praktických, nepatetických krokov. Nepomáha strihať ostnaté drôty alebo vypískať generálneho tajomníka.
Pre slobodu nastali obyčajné časy vytrvalého úsilia. Sľúbili sme si predsa vydržať a vravieť pravdu len.


