Amatéri z Rajca získali sedem cien v prestížnej súťaži
Amatéri z Rajca predbehli európsku konkurenciu. Z prestížnej súťaže si odniesli až sedem cien
Zbor sv. Ladislava z Rajca dosiahol v Českej republike historický úspech. Na 37. ročníku medzinárodného festivalu Praga cantat sa stal absolútnym víťazom celého podujatia. Povesť zboru pritom nestojí na školených profesionáloch. Všetko sa začalo pred rokmi celkom skromne, a to spevom pri svätých omšiach s harmonikou a gitarou.
Zbor sa na prestížnej súťaži prihlásil do dvoch kategórií: miešané zbory a duchovná hudba. Domov si odniesli až sedem cien. Získali zlaté pásmo a titul víťaza za sakrálnu hudbu, rovnaký výsledok zopakovali aj v kategórii miešaných zborov. Porota im udelila aj špeciálnu cenu za dramaturgiu. Ich dirigentka Eva Kýšková vyhrala cenu Miroslava Košlera za najlepší dirigentský výkon. Na záver prišla cena Grand Prix pre absolútneho víťaza festivalu.
Do Prahy pritom išli s malou dušičkou. Súťaže v minulosti pre nich znamenali väčšinou strieborné pásmo. Túžili tento syndróm prelomiť, no sedem ocenení nečakal nikto.
Od skúšania v sakristii na vrchol
História zoskupenia sa začala písať už v roku 1979. V tých časoch sprevádzal ich chrámový spev iba akordeón. Spoločenská atmosféra sa uvoľnila až po roku 1990, k harmonike sa konečne mohla pridať obľúbená gitara. Postupne prišli rodiny, deti a materské dovolenky. Mnohí vtedy zo zboru na čas odišli, po rokoch sa však k hudbe vrátili už ako zrelí ľudia.
Zbor pritom tvoria amatérski speváci, len málokto z nich má skončenú umeleckú školu či konzervatórium. V zbore dnes spievajú učiteľky, farmár, lekárky, ekonómovia či sociálni pracovníci. „Sme čistí amatéri. Málokto z nás má hudobné vzdelanie. Všetko, čo dnes vieme, sme si museli vydrieť,“ hovoria zboristi. Napriek tomu dokázali v Prahe predbehnúť telesá z celej Európy.
Spoločná vášeň a zdieľanie voľného času priniesli do života spevákov aj lásku. Priamo v zborových radoch vzniklo hneď niekoľko manželstiev. „Zoznámili sme sa práve tu. Sedeli sme na lavičke a spievali. Potom sme sa po nácvikoch odprevádzali domov tak dlho, až sme sa napokon odprevádzali pred oltár,“ spomínajú s úsmevom manželia Šimkovci.
Dirigentka, ktorá vytvára talenty
Najväčší podiel na umeleckom raste má dirigentka Eva Kýšková. Pracuje s nimi nielen po hlasovej stránke, stará sa o pestrú dramaturgiu, učí ich správnemu dýchaniu aj javiskovému výrazu. Na súťaž v Prahe vybrala odvážny repertoár, zaradila doň úplne nové a náročné skladby. Speváci museli dať noty preč a učiť sa všetko spamäti. Zbormajsterka im sama nahrala jednotlivé hlasové party na záznamník, zboristi ich počúvali v lete na dovolenkách.
Napätie pred vystúpením bolo obrovské. Súťažný deň bol organizačne mimoriadne nabitý. Ostatné zbory takmer vôbec nepočuli, nevedeli teda, aká silná je konkurencia. „To chvenie v zákulisí je neopísateľné. Keď už kráčate na to pódium, mal som presne tie pocity ako Freddie Mercury pred koncertom,“ opísal s úsmevom jeden zo spevákov.
Piatkový večer je pre nich posvätný
Zbor dnes tvorí približne tridsať spevákov. Skúšky majú každý piatok od siedmej do pol desiatej hodiny. Tento čas je pre všetkých posvätný, akceptovať to musia aj ich rodiny. Rajeckí zboristi sú zvyknutí na skromnosť. Skúšajú v malých priestoroch, ktoré majú k dispozícii vďaka miestnej farnosti. Náklady na cesty si hradia z vlastných vreciek, len pražský zájazd ich stál takmer desaťtisíc eur. Pomáhajú im aj dve percentá z daní či dary od priateľov.
Festivaly majú totiž aj svoju odvrátenú tvár. Napriek drahému štartnému ich v Prahe na galavečeri nečakalo pohostenie. „Nenechali nám tam ani fľašku vody. Tú sme si mohli kúpiť za päť eur,“ smejú sa dnes s odstupom času zboristi. V poľskej Čenstochovej ich domáci s radosťou hostili koláčmi a chlebíčkami. V Prahe si však prišli pre umelecký zážitok, žiadne finančné odmeny za víťazstvá nečakali.
Otvorené dvere v Rajeckej doline
Hoci doma v Rajeckej doline o ich úspechoch vie málokto, vo svete ich meno rezonuje. Už v minulosti spievali v Paríži, Salzburgu či v Budapešti. Nezabudnuteľný zážitok si priniesli z Ríma, kde spievali pre slovenské veľvyslanectvo. Po oficiálnom koncerte vytiahli harmoniky a Talianov doslova roztancovali. Súťažný výlet v Prahe zakončili spevom na nedeľnej omši v slovenskej farnosti.
Zbor pravidelne spieva na nedeľnej sv. omši v Rajci aspoň raz do mesiaca a častejšie vo vianočnom a veľkonočnom období. Mnoho rokov organizuje už tradičný štefanský koncert na druhý sviatok vianočný 26. decembra. Aj po zisku prestížnej ceny Grand Prix zostávajú zboristi nohami na zemi. „Sme otvorený zbor. Nerobíme žiadne prísne konkurzy. Vítame každého, kto chce s nami spievať. Aj keby si niekto myslel, že to nevie, miesto u nás si nájde,“ odkazujú zboristi z Rajca.


