USA stále skôr na strane Moskvy, Ukrajina zasiahla ruskú loď v Baltskom mori

USA stále skôr na strane Moskvy, Ukrajina zasiahla ruskú loď v Baltskom mori

Rokovania o Ukrajine v Abú Dabí nepriniesli pokrok

Rokovania o Ukrajine v Abú Dabí zásadný pokrok nepriniesli. Hlavné slovo mali ruská a americká delegácia, pričom Moskva si vynútila hlavné rokovanie v trojstrannom formáte USA – Ukrajina – Rusko bez účasti Európy. Európa sa na rokovaniach zúčastnila prvýkrát, jej delegáciu tvorili zástupcovia Británie, Nemecka, Francúzska a Európskej únie.

Rusko neustúpilo zo svojich maximalistických požiadaviek a netají, že mu na Ukrajine nejde o Donbas, ale o väčšiu zmenu bezpečnostného usporiadania Európy. Médiami prebehla informácia, že Američania navrhli Ukrajine formálne zmeniť hranice dvoch donbaských oblastí, ktoré Rusko požaduje, aby Moskve nemusela odstupovať územia, ktoré reálne nekontroluje. Kyjev takúto požiadavku odmietol, ide však iba o neoficiálnu informáciu.

Po výroku Donalda Trumpa o tom, že ukrajinské hranice sa môžu zmeniť, a po vyhlásení Jareda Kushnera, že súčasťou dohody s Ruskom môže byť nová širšia bezpečnostná architektúra Európy, zazneli obavy, že by sa Američania s Moskvou poza chrbát Európy dohodli na sférach vplyvu v štýle Jaltskej konferencie z roku 1945.

Výpadky Starlinku na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že ukrajinské vojská opäť zaznamenali výpadky v službe Starshield, teda vojenskom segmente satelitného systému Starlink, ktorý vlastní Elon Musk. Keď ukrajinské obranné drony vo vzduchu prekročia rýchlosť 160 km/h, systém sa automaticky odpojí a dron sa nedá navigovať. Ukrajina tak má problém zostreľovať prilietajúce ruské drony.

Zelenskyj naznačil, že „určité veci sú jasné“. „Ak niekto v Amerike rozhoduje tak, že ukrajinské územie považujú za nie ukrajinské, to nám naznačuje, kam veci smerujú,“ citovala ho BBC.

Ukrajinský dron napadol ruskú loď v Baltskom mori

V stredu došlo pravdepodobne k prvému prípadu, keď ukrajinský dron napadol ruskú loď v Baltskom mori. Fínsko potvrdilo, že vo Fínskom zálive bola napadnutá ruská vojenská loď, pričom ukrajinská tajná služba SBU vyhlásila, že napadla plavidlo Naro-Fominsk v rámci dronovej operácie proti ruskému prístavu Usť-Luga.

Severná Európa vytvára námornú alianciu

Desiatka krajín severnej Európy od Británie cez škandinávske krajiny, Fínsko a Pobaltie po Holandsko a Dánsko vytvára námornú alianciu. Námorníci prejdú jednotným výcvikom a oprú sa o spoločnú logistiku. Budú si môcť vymieňať muníciu, náhradné diely a v prípade potreby aj členov posádky. Ide o odpoveď na ruskú hrozbu.

NATO mení priority, do popredia sa dostáva kolektívna obrana

Tridsaťdva členských štátov NATO začalo rokovať o nových spôsobilostiach Aliancie. Podľa zatiaľ pracovných dokumentov by Aliancia v budúcnosti prestala počítať s nasadzovaním vojakov do vzdialených misií ako Irak alebo Afganistan. Upustila by od požiadavky byť pripravená na významnejšiu európsku vojnu a zároveň riešiť lokálne krízy na vzdialených miestach a sústredila by sa na prípravu na jeden z týchto scenárov.

Bývalý námestník generálneho tajomníka Aliancie Camille Grand povedal, že návrh „reflektuje jasné pochopenie, núdzová situácia v Európe bude mať za každých okolností prednosť“. Rokovania sú súčasťou štvorročného procesu, pričom schválenie nových požiadaviek na vojenské schopnosti sa očakáva do roku 2029. Dohoda by mala byť hotová vo februári budúceho roka.

Expert Globsecu Tomáš Nagy uviedol, že v NATO prebieha diskusia o budúcom smerovaní Aliancie, ktorú politicky vystihuje predstava „NATO 3.0“, v ktorej Európa preberá väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a sústreďuje sa predovšetkým na obranu svojho územia pred Ruskom, s dôrazom na východné a severné krídlo. Z troch hlavných úloh NATO sa podľa neho kolektívna obrana jednoznačne dostáva do popredia. „Neočakávam, že ostatné dve formálne zaniknú. Ide skôr o jasnejšie stanovenie priorít než o úplné opustenie zahraničných misií či partnerstiev,“ dodal.

Poľsko a Rumunsko sú ochotné platiť za amerických vojakov

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz po utorkovom stretnutí s americkým ministrom obrany Petom Hegsethom oznámil, že Pentagón súhlasí s umiestnením trvalej americkej základne v Poľsku a rozhodnutie už musí odobriť iba prezident Donald Trump. Poľsko je ochotné za základňu Američanom platiť. Podobne sa vyjadril aj rumunský prezident Nicusor Dan, ktorý pre Financial Times hovoril o podobnej kompenzácii, akú ponúklo Poľsko. Spojené štáty sa snažia svoju prítomnosť v Európe skôr zoštíhliť.

Merz požaduje pomoc Ukrajine, Fico sa na neho oboril

Nemecký kancelár Friedrich Merz pohrozil, že Nemecko zablokuje schválenie nového rozpočtu EÚ, ak sa krajiny nedohodnú na podpore Ukrajiny. Robert Fico nemeckému kancelárovi odkázal, že sa z neho nepokaká.