Muskova Mechazilla zachytí padajúcu raketu. Môže znamenať revolúciu v let do vesmíru
Muskova Mechazilla má zachytiť padajúcu raketu. Môže to znamenať revolúciu v lietaní do vesmíru
„Nikto by nenakupoval lietadlá, ktoré letia raz a potom padnú do oceána. To by bolo absurdné,“ napísal Elon Musk na sociálnej sieti X pred šiestimi rokmi. Tento piatok sa bude celý svet pozerať, či sa mu podarí urobiť ďalší krok k naplneniu sľubu o opakovateľne použiteľných raketách.
SpaceX čaká náročná skúška systému Mechazilla – štartovacej veže s mechanickými ramenami, ktoré sa pokúsia zachytiť Starship pri návrate na Zem. Ak sa podarí zachytiť aj druhý stupeň rakety, pôjde o prelomový bod vo vesmírnych letoch.
V piatok 13. novembra vyštartuje raketa Starship na misiu Flight 15. Živé zábery z lode počas obehu okolo Zeme má zabezpečovať sieť Starlink.
Vráti sa na ďalší deň
Stodvadsaťštyri metrov vysoká Starship je najsilnejšou raketou na svete. Je nadizajnovaná na prepravu ťažkého nákladu aj ľudskej posádky na obežnú dráhu Zeme, Mesiac a podľa Muskových prísľubov aj na Mars. Skladá sa z nosného stupňa Super Heavy a z lode Starship. Doteraz sa zachytávali iba nosné stupne a pre každú raketu sa musel vyrobiť nový druhý stupeň.
Štartovacie okno má trvať 75 minút a otvorí sa o 16:45 miestneho času, na Slovensku medzi 23:45 až 01:00. Starship má obletieť Zem vo výške približne 275 kilometrov a za 22 hodín vykonať približne 14 obehov. Nosný stupeň sa má vrátiť približne šesť a pol minúty po štarte, keď Mechazilla vykoná prvý zachytávací manéver. O druhý manéver sa pokúsi v sobotu 14. novembra približne o 22:17 nášho času.
Mechazilla už zachytila prvý stupeň
SpaceX má za sebou tri úspešné zachytenia nosného stupňa Super Heavy, prvý 13. októbra 2024 počas piateho testovacieho letu. Od roku 2015 SpaceX pristáva s prvými stupňami rakiet Falcon 9, doposiaľ však len v oceáne. Pri piatkovom lete sa prvýkrát pokúsia o zachytenie druhého stupňa, ktorý sa doteraz opätovne nepoužíval. Ten buď končil na obežnej dráhe ako vesmírny odpad, alebo zhorel v atmosfére.
Návrat druhého stupňa je komplikovanejší pre extrémne teploty pri prelete atmosférou. Preto potrebuje tepelný štít, ktorý bol jednou z najväčších inžinierskych výziev kozmických letov. Musí minimalizovať potrebu opráv a byť vhodný na opätovné využitie, čím by znížil náklady na údržbu aj čas prípravy na ďalší let. Starship musí absolvovať bezpečnú trajektóriu ponad obývané oblasti severného Mexika a južného Texasu až k miestu štartu.
Čo ak sa to nepodarí?
SpaceX je pripravený aj na predčasné ukončenie letu. Pre takýto prípad má pripravených päť alternatívnych scenárov návratu. Dva sa týkajú situácie, keď nebude možné bezpečne zachytiť loď ramenami veže. Ak sa pokus zruší pred záverečným priblížením k veži, loď môže pristáť na hladine Mexického zálivu. Ak sa nevykoná zážih motorov na opustenie obežnej dráhy, Starship absolvuje ešte jeden obeh a zamieri do Tichého oceánu severne od Havajských ostrovov. Zvyšné tri scenáre počítajú s ukončením letu v rôznych fázach misie – v Indickom oceáne, v Tichom oceáne severne od Havaja a vo východnom Pacifiku pri pobreží Čile.
Nové satelity budú snímať tepelný štít
Piatkový let sa začne orbitálnym letom s cieľom dopraviť 26 internetových satelitov Starlink V3 na obežnú dráhu. Satelity by mali začať poskytovať služby niekoľko týždňov po štarte. Tri z nich boli upravené a vybavené kamerami, ktoré budú snímať tepelný štít Starship a odosielať zábery operátorom na Zemi.
Už minulá misia odštartovala budovanie „megakonštelácie“ Starlink V3. Elon Musk plánuje vypustiť stotisíc satelitov na obežnú dráhu Zeme, informoval astronóm a astrofyzik Jonathan McDowell. Začiatkom októbra spoločnosť prevádzkovala na nízkej obežnej dráhe viac ako 11-tisíc satelitov Starlink, čím si udržiavala pozíciu prevádzkovateľa najväčšej satelitnej konštelácie na svete.
Starlink V3 nie je najväčšia konštelácia, ktorú chce Musk umiestniť na obežnú dráhu. Začiatkom roka požiadal o povolenie na vypustenie až milióna satelitov v rámci konštelácie Starmind. Išlo by o vesmírne dátové centrá, projekt zatiaľ nebol schválený. Viacerí odborníci kritizujú Muskovy ambície a varujú pred preplnením obežnej dráhy. Astronómovia sa sťažujú, že satelity zanechávajú jasné stopy na snímkach, čo môže sťažovať pozorovanie nočnej oblohy. S väčším počtom objektov na obežnej dráhe sa zvyšuje aj riziko vesmírnych zrážok.


