Heslo „Ide o ekonomiku, tupci“ nahrádza výzvou „Ide o delegovanie a dôveru, tupci“

Heslo „Ide o ekonomiku, tupci“ nahrádza výzvou „Ide o delegovanie a dôveru, tupci“

Alternatívou k heslu „Ide o ekonomiku, tupci“ je „Ide o delegovanie a dôveru, tupci“

Ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva v nedávnych brazílskych prezidentských voľbách porazil Flávia Bolsonara, predstaviteľa krajnej pravice, ktorý je dnes na úteku. V Spojených štátoch zase Trumpovi prívrženci z hnutia MAGA utrpeli v kongresových voľbách v polovici volebného obdobia drvivú porážku. Oba výsledky sú dobrou správou z dvoch veľmi veľkých krajín.

Dobrá správa však môže mať krátke trvanie, ak si z nej víťazi vyvodia nesprávne závery. Súdiac podľa vyjadrení komentátorov hlavného prúdu, presne to sa deje.

Nešlo o ekonomiku

Na rozdiel od toho, čo tvrdia analytici, nešlo „len o ekonomiku, tupci“. V roku 2024 zvíťazil Trump s náskokom 1,5 percenta pri inflácii okolo troch percent. Tentoraz, keď sa inflácia v roku 2026 očakáva len o málo vyššia, približne 3,5 percenta, demokrati vyhrali celonárodné hlasovanie merané vo voľbách do Snemovne reprezentantov o 13 percent. Premenná, ktorá sa takmer nepohla, nemôže vysvetliť volebný zlom takého rozsahu. Ostatné kľúčové ukazovatele americkej ekonomiky – rast, mzdy a tvorba pracovných miest – sa pritom vyvíjali priaznivo.

V Brazílii platí to isté, len naopak: voliči Lulu neodmenili za vynikajúce hospodárske výsledky. Inflácia aj rast sú rovnako nevýrazné ako v posledných rokoch, ak nie horšie, a úrokové sadzby sú závratne vysoké.

Rozhodla strata dôvery

Alternatívou k heslu „Ide o ekonomiku, tupci“ je „Ide o delegovanie a dôveru, tupci“. Voliči nemajú čas ani chuť listovať v učebniciach ekonómie a volebných programoch, aby sami zistili, ktorá politika je správna. Moderné demokracie fungujú na delegovaní: vyberáme si ľudí, ktorí majú politiku vymyslieť za nás, a zvyčajne si vyberáme takých, s ktorými sa stotožňujeme.

V roku 2024 hlasovalo za Trumpa 77 miliónov Američanov. Mnohí napriek tomu, že za kompetentnosť nikdy nezískal žiadne ocenenie. Pôsobil však autentickejšie a menej vyšpekulovane než „elitárski“ demokrati. V nasledujúcich rokoch túto dôveru zradil: vyvolával dojem, že mu viac záleží na vlastnej peňaženke než na peňaženkách voličov.

Brazília potvrdzuje, že rozhoduje dôvera. V poslednej, rozhodujúcej televíznej debate Bolsonaro vyhlásil, že Lula „jednou rukou dáva a deviatimi prstami berie“. Lula mu odvetil, že o prst prišiel pri úraze v továrni, pretože ako sedemnásťročný musel pracovať na nočných zmenách, zatiaľ čo Bolsonaro v živote neodpracoval ani deň.

Výsledky volieb nie sú mandátom

Ani americkí demokrati, ani Lulova Strana pracujúcich v Brazílii zatiaľ neponúkajú víziu, ktorá by voličov dokázala nadchnúť. Pokračovať ako doteraz už nebude stačiť. Obe strany sa dopúšťajú chyby, keď si myslia, že jediným spôsobom riešenia problémov je nalievať do nich peniaze. A obe možno obviniť, že presadzovali „woke“ agendu, ktorá mala len málo spoločného s hodnotami veľkej časti voličov.

Pre demokratov je najväčším rizikom, že povzbudení rozsahom víťazstva si v primárkach vyberú kandidáta, ktorý by mohol prehrať s Marcom Rubiom alebo s republikánom mimo hnutia MAGA. Republikáni by v novembri 2028 oveľa radšej stáli proti Alexandrii Ocasio-Cortezovej než proti senátorovi Jonovi Ossoffovi.

V Brazílii je najväčším rizikom, že Lula uverí, že mu prejde, ak nebude robiť nič s obrovským fiškálnym deficitom (takmer deväť percent HDP) a obrovským verejným dlhom, ktorý nahromadil. Ak Lula čoskoro nezačne konať, aj mierne splaskanie bubliny okolo umelej inteligencie v USA by mohlo vyvolať výpredaj brazílskych dlhopisov.

Krízy by sa nemali premrhať. Rovnako ako víťazstvá. Dúfajme, že Lula aj demokrati to pochopia.