Wlachovský: Pýtajú sa ma, či sme sa zbláznili, keď sa Blanár fotí s Lavrovom
Wlachovský: Pýtajú sa ma, či sme sa zbláznili, keď sa Blanár fotí s Lavrovom
Bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský považuje fotografiu ministra Juraja Blanára so Sergejom Lavrovom za vizitku, ktorá obehla celý svet a škodí Slovensku u partnerov a spojencov. Uviedol to v relácii Aréna s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou.
„V tom čase som bol na návštevách v Českej republike aj v susednom Poľsku a všade sa o tom diskutovalo. Pýtali sa ma, čo sa to u nás deje, prečo to robíme a či sme sa zbláznili,“ povedal Wlachovský.
Podľa jeho slov môže minister svoje kroky partnerom v Európskej rade vysvetľovať, no rozhodujúce je, aké stopy to zanecháva v spoločnostiach. „Má to dopad na to, ako nás vidia partneri aj ich verejnosť, a ten obraz jednoducho nie je dobrý,“ dodal.
Na otázku, ako by v pozícii ministra zahraničných vecí reagoval na takúto ponuku z ruskej strany, odpovedal, že by nemal žiadne pochybnosti. „Dôvody, pre ktoré sme tú spoluprácu zastavili, nepominuli. Naopak, v mnohom sa ešte zvýraznili. Nevidím dôvod na to, aby sme v takejto spolupráci pokračovali, pokiaľ sa nezmenia tie základné podmienky a predpoklady, pre ktoré sme ju zrušili,“ uviedol.
Wlachovský tiež spochybnil, prečo má na slovenskej strane komisii spolupráce predsedať minister zahraničných vecí, keď na ruskej strane je to minister školstva. „Prečo tam nie je povedzme ministerka hospodárstva Saková, ale je tam Juraj Blanár? Keď mi to nevedia vysvetliť prirodzeným spôsobom, začnem rozmýšľať, aký je za tým reálny dôvod,“ povedal.
V relácii sa vyjadril aj k rozhodnutiu Športového arbitrážneho súdu o návrate Rusov na majstrovstvá sveta v hokeji. Podľa Wlachovského by Slovensko malo nasledovať príklad Českej republiky, Fínska a Kanady, keďže dôvody na vylúčenie ruských športovcov nezanikli. „Rozhodnutiu arbitrážneho súdu v počte troch ľudí som úplne neporozumel,“ poznamenal.
K voľbám do amerického Kongresu uviedol, že prieskumy naznačujú možnosť zisku väčšiny v Snemovni reprezentantov pre Demokratickú stranu a nevylúčil ani obrat senátnej väčšiny. Ak by Donald Trump o väčšinu prišiel, podľa Wlachovského sa môže viac sústrediť na zahraničnú politiku, kde má prezident široké právomoci, pričom spomenul aj jeho právo veta.
Za rozhodujúcu tému volieb označil životné náklady, ktoré podľa neho ovplyvnila aj vojna na Blízkom východe a situácia v Hormuzskom prielive s dosahom na ceny palív a infláciu.
K situácii vo Francúzsku povedal, že krajina čelí ekonomickej stagnácii a oslabeniu politického stredu, čo posilňuje ľavicový aj pravicový extrém. Odchod Emmanuela Macrona po dvoch prezidentských obdobiach hodnotí tak, že na medzinárodnej scéne zanechá dojem štátnika, no na domácej scéne nedodal sľúbené reformy, napríklad penzijnú.
V súvislosti s radikalizáciou v Európe uviedol, že k nej prispieva nedostatok prosperity aj pôsobenie zvonka, vrátane Moskvy. Za vážnu označil iniciatívu Save Europe Act presadzujúcu takzvanú remigráciu. „Rozhodne by som to nepodceňoval,“ povedal s tým, že riešenie si vyžaduje adresovať korene problému.
Na margo proruských síl a ich záujmu na pretrvaní súčasnej vlády po voľbách v roku 2027 uviedol, že podľa neho už úlohu zohrávajú. Ako príklad spomenul Viktora Orbána, ktorý bol podľa neho najviditeľnejším reprezentantom takejto podpory v Európskej únii.
K vojne na Ukrajine zopakoval, že je potrebné vracať sa k otázke, kto ju začal a kto ju môže ukončiť. Pripomenul šesťdňové prímerie v Oleškách, vďaka ktorému sa podarilo evakuovať ľudí, a ocenil na tom podiel pápeža aj Melanie Trumpovej.
