Globálne otepľovanie zastavilo nástup ľadovej doby. Zachránili sme sa, alebo naopak?
Globálne otepľovanie zastavilo nástup ľadovej doby. Zachránili sme sa, alebo skôr naopak?
Pred piatimi desaťročiami sa skupina vedcov listom obrátila na vtedajšieho amerického prezidenta Richarda Nixona s varovaním pred hroziacim príchodom ďalšej ľadovej doby. Tento argument sa v nasledujúcich rokoch stal kľúčovým dôkazom pre popieračov globálneho otepľovania. Nástup novej ľadovej doby však bol len hypotézou, ktorú neskôr prevážili vedecké dôkazy o otepľovaní zemegule.
Po piatich dekádach sa vedcom podarilo dokázať, že pred dvetisíc rokmi sa ľadovec Barnes, ktorý v sebe ukrýva najstarší ľad v arktickej Kanade, znovu začal rozrastať. Štúdia publikovaná v magazíne Science ponúka dôkaz nielen o tom, že vedci v 70. rokoch 20. storočia mali pravdu, ale aj o tom, že ľuďom sa nástup ľadovej doby nechcene podarilo zvrátiť. Nástup novej ľadovej doby zastavilo pálenie fosílnych palív.
Ako sme zvrátili ďalšiu dobu ľadovú
„Je to veľmi silný príklad toho, ako sme narušili prirodzenú rovnováhu systému,“ povedal Nicolás Young, geochemik z observatória Lamont-Doherty Earth Observatory na klimatologickej fakulte Kolumbijskej univerzity.
Medzinárodný tím vedcov pod jeho vedením skúmal klimatickú históriu Laurentidského ľadového štítu, ktorý pokrýval väčšinu Kanady a sever Spojených štátov pred asi 95-tisíc až 20-tisíc rokmi.
Pozostatkom historického ľadovca je ľadová čiapka Barnes, ktorá sa v súčasnosti rozpína na horách v strede Baffinovho ostrova. Ukrýva v sebe najstarší ľad v Kanade, ktorý môže mať až 20-tisíc rokov.
Vedci najprv potrebovali vypočítať, kedy ľadovec prvýkrát dosiahol svoju súčasnú veľkosť. Podarilo sa im to vďaka meraniu prvku, ktorý vzniká na povrchu hornín pôsobením kozmického žiarenia prichádzajúceho z explodujúcich hviezd. Hromadenie izotópu berýlia sa totiž zastaví len vtedy, keď rastúci ľadovec prikryje kamene pred kozmickým žiarením. Autori tak vypočítali, že ľadový štít prvýkrát dosiahol svoju minimálnu veľkosť približne pred 3 600 rokmi.
V ľadovci sa tiež zachovali prastaré rastliny a kamene, ktoré ponúkajú odpovede o histórii jeho expanzie a náhleho zmenšovania. Pomocou rádiouhlíkového datovania vedci určili vek machu a lišajníkov.
O studenom období hovorili už za studenej vojny
Hypotéza o prichádzajúcej ľadovej dobe rezonovala vo vedeckej diskusii už v období studenej vojny. List skupiny vedcov adresovaný prezidentovi Nixonovi patril medzi najznámejšie varovania tohto typu. Neskorší výskum však ukázal, že dominantným faktorom vývoja klímy sa stali emisie skleníkových plynov z pálenia fosílnych palív.
Zachránili sme sa, alebo skôr naopak?
Zistenia o zvrátení nástupu ľadovej doby vyvolávajú otázku, či je oddialenie ďalšej doby ľadovej pre ľudstvo prospechom. Rovnaké mechanizmy, ktoré zabránili rozrastaniu ľadovcov, sú totiž spojené s otepľovaním planéty a s narušením prirodzenej rovnováhy klimatického systému.
