Izrael sa ponáhľa k ďalším predčasným voľbám

Izrael smeruje k ďalším predčasným voľbám

Politická situácia v Izraeli po voľbách neumožňuje zostavenie stabilnej vlády. Výsledky rozdelili Kneset na tri navzájom nezlučiteľné bloky: Likud so 53 mandátmi, opozíciu so 48 mandátmi, ktorej lídrom je Eisenkot, a dve arabské strany.

Ani skutočnosť, že Benjamin Netanjahu prežil vlastnú klinickú smrť, nezakladá pravdepodobnejšiu a lepšiu perspektívu než špurt k ďalším predčasným voľbám. Tie preveria známe zákopy a prekážky, ktoré znemožňujú zostavenie novej vlády.

Netanjahu sa pokúsi získať prebehlíkov, ako už viackrát. Potrebuje ich osem, čo je priveľa aj na stovkou mastí mazaného „Bibiho“.

Koalícia Eisenkota a spol. s Arabmi je vylúčená. Výhľadová väčšina šiestich hlasov (48 + 19) však bude stačiť na to, aby na prvom zasadnutí nového Knesetu zosadili jeho predsedu z Likudu a odhlasovali zákony, ktoré zásadne oklieštia Netanjahuov manévrovací priestor. Základný zákon, keďže Izrael nemá ústavu, však nedovoľuje zosadiť predsedu vlády bez zvolenia nástupcu.

Voľby v Srbsku

Víťazstvo opozičnej študentskej listiny v Srbsku znamená v európskych súradniciach viac než výhľadovo novú situáciu. Pádu Vučića sa treba tešiť, i keď povedať o personáliách, orientácii a programe víťaznej „strany“ čokoľvek konkrétnejšie je nemožné.

Vytvoreniu aspoň elementárneho obrazu o politickej budúcnosti Srbska bráni nedostatok základných informácií ešte omnoho viac, ako to bolo u Pétera Magyara a jeho strany Tisza. Politická bezprizornosť bola zrejmým zámerom, aby sa ľudia z listiny nerozhádali ešte pred voľbami, čo výsledku prospelo.

Teraz po voľbách však neinformovanosť o sebe samých môže viesť k problémom, ktoré z hľadiska budovania „nevučićovskej“ vlády môžu byť aj neprekonateľné. Napríklad východná verzus euroatlantická orientácia, keď Srbi sú zrejme ešte proruskejší než Slováci.

Amnestovaní Rusi

Výrok najvyššej športovej arbitráže, že Rusi musia byť s okamžitou platnosťou prijatí na hokejové šampionáty či vôbec súťaže, nie je šokujúci v prvom rade svojou filozofiou. Téza „športovci nesmú pykať či byť krátení na právach pre rozhodnutia politikov“ je po svete, Slovensko nevynímajúc, celkom rozšírená.

Šokujúcejšia je tá „okamžitosť“. Predovšetkým logisticky nie je možné preplánovať, prežrebovať a rozšíriť o ďalšieho účastníka už dávno naplánované turnaje. Ešte šokujúcejší je očakávaný presah do iných športov, lebo výrok arbitráže musí byť precedentný aj pre atletiku, ktorá je za predsedovania Sebastiana Coea najtvrdším odporcom návratu Rusov. Jedinou nádejou sú práve politici, ak Kanada a Nemecko ako organizátori najbližších hokejových šampionátov nedajú Rusom víza.

Žilinka a stíhanie za migy

Rozhodnutie o znovuobnovení stíhania Naďa a spol. za darovanie migov Ukrajine po tom, čo už raz bolo zrušené, nahráva podozreniu, že generálny prokurátor sa po kotrmelci od zaslúžilého „tristošesťdesiattrojkára“ k lepšej časti politického spektra opäť usiluje o „vyváženosť“.

Darovanie je určite v rozpore s osekanými právomocami vlády, ktorá po novelizácii z roku 2011 môže už „len svietiť a kúriť“, avšak jasný národnoštátny záujem – nepustiť Rusa bližšie k slovenským hraniciam – ako aj solidarita s obeťou agresie sú „mimoriadnosti“, ktoré môžu prepisovať lakonickú reč zákona. To je úvaha, ktorá by mala víťaziť nad žalobou Fica a jeho právnikov.

Blanár u Lavrova

Pri všetkom zle, ktoré spôsobuje štátu korupcia, kradnutie, antireformnosť, algoritmus „po nás potopa“ pre verejné financie a pluralita iných prejavov mentálnej vytrhnutosti celého Smer-Hlas-SNS – aj tak je to naruby obrátený ponovembrový konsenzus v zahraničnej politike, ktorý predstavuje kľúčový „casus belli“ proti vláde Fico IV. Umožňuje rozhýbať na jej zvrhnutie všetky prostriedky, vrátane článku 32 ústavy.

Ficova romanca s Westinghouseom

So skutočnosťou, že na investora novej jadrovej elektrárne je Slovensko kratšie ako krátke, nepohne ani zmluva o zmluve o zmluve o zmluve, ktorú v propagandistickom formáte jednoosobovej tlačovky oznámil predseda vlády.

Posadnutosti jadrom vtedy ešte len jednonásobného premiéra treba priznať, že JEMO 3 bol jeho prvý a JEMO 4 posledný skutok, ktorý sa dá označiť za štátnický. V zmysle, že v behu o bezemisnosť v Európe je Slovensko v „pole position“.

Tridsať miliárd eur alebo dolárov, aj keby rozfázovaných do roku 2040, čo je najkonzervatívnejší odhad, by znamenalo pre krajinu miery a váhy Slovenska neprijateľný hazard, ešte i vtedy, keby štátny dlh neútočil na sto miliárd. Ale útočí, a to so „stabilným výhľadom“ ďalšieho zvyšovania.