Prečo sa tentoraz treba zastať Pellegriniho, výnimočná až historická chvíľa
Prečo sa tentoraz treba zastať Pellegriniho
Prezident Peter Pellegrini podal kandidatúru Filipa Kuffu na post ministra na košický súd. Tento krok vyvolal vlnu kritiky, ktorá hovorí o spochybňovaní parlamentného charakteru štátu. Práve teraz nastáva výnimočná chvíľa, keď sa treba prezidenta zastať.
Kritici Pellegriniho hovoria o „dvojakom kilometri“, pričom zabúdajú, že ani len tlmený šepot o zavádzaní semiprezidentského systému sa nekonal v minulosti, keď Andrej Kiska a Zuzana Čaputová potopením kandidatúr Ráža mladšieho a Huliaka napĺňali očakávania opozičnej verejnosti a jasne sa vymedzovali voči vládam Smeru. Ísť ďalej sa neodvážili, keďže si uvedomovali svoju slabú ústavnú pozíciu voči predsedovi vlády.
Skutočnosť, že predseda vlády je suverén v selektovaní ministrov, je jedna vec, no hraničné nominácie sú vec celkom iná. Morálny profil, intelekt, falošný diplom, kontroverzná minulosť či trestné stíhanie môžu byť vysoko sporné medzi predsedom vlády a hlavou štátu. Zabezpečovať riadny chod ústavných inštitúcií nie je iba právom, ale ústavnou povinnosťou hlavy štátu. To sú dôvody, ktoré bránia prezidentovi byť len vlastníkom pečiatky.
Obraz mierne komplikuje, že Huliak ani Kuffa nie sú optimálne príklady krajností, pri ktorých by už hlava štátu mala zvažovať, či zasiahne do dejov. Na rozdiel od českého motoristu Turka, ktorého dlhá koláž výrokov za červenými čiarami je aj objektívne dosť na to, aby ho Petr Pavel odstavil, čo aj urobil.
Pozoruhodná je paralela s českou situáciou, keď na Ústavnom súde v Brne pristál kompetenčný spor. Jeho veľká podobnosť so sporom Pellegrini – Fico spočíva v tom, že tu i tam musia súdy nastaviť hranice a pravidlá. V Česku v zahraničnej politike aj napriek faktu, že jej tvorba je jasnou kompetenciou vlády, na Slovensku v personálnej politike vlády aj napriek skutočnosti, že nominácie ministrov sú jasnou kompetenciou premiéra. Košický súd má určiť pravidlá, kde začína a kde končí úzke pásmo práv prezidenta.
Podanie Pellegriniho na Ústavný súd je preto užitočné. Keď súd vymedzí hranice, čo je krajné a čo nekrajné, na Slovensku bude o jeden ústavný neurčitok a takisto politicko-politologické hádanie menej.
