Úroda aj v marci: Pri zazimovaní záhrady platí len pár dôležitých pravidiel

Úroda aj v marci: Pri zazimovaní záhrady platí podľa pestovateľky len pár dôležitých pravidiel

Prvú mrkvu možno podľa skúseností pestovateľky Lenky Bystrianskej zberať až do marca. V bežnom záhradkárskom prístupe je pritom čerstvá koreňová zelenina u nás v tom čase takmer nemožná.

Lenka Bystrianska je permakultúrna dizajnérka a sprievodkyňa ekologickým pestovaním. Na svojom Statku naKonci pestuje spôsobom, ktorý vznikol v Austrálii. Vďaka permakultúre je podľa nej možné dlhodobo udržiavať v pôde vlahu a pestrú skladbu živín. Potrebných je pritom len niekoľko základných a nenáročných pravidiel.

„Učiteľom je nám les. Nikto ho neorie ani nerýľuje, a predsa je pôda pod lístím na jar voňavá a sypká. Nestaráme sa len o rastliny, ale predovšetkým o živú pôdu,“ hovorí.

Pri zazimovaní záhrady je podľa nej najdôležitejšie pôdu neobracať, ale prikryť. Vysvetľuje to na príklade lesa: stromy na jeseň zhodia lístie a to zostane ležať na zemi. Záhon je potrebné najskôr dôkladne poliať, pretože pôdne mikroorganizmy pracujú najlepšie vo vlhku. Potom odporúča vložiť uležaný hnoj alebo kompost podľa toho, aké plodiny tam na jar zasadia, a následne všetko zakryť asi dvadsaťcentimetrovou vrstvou mulču – lístím, slamou či senom. Cez zimu sa pod snehom zľahne a mikroorganizmy aj dážďovky si výživu postupne spracujú.

Tento rok bol podľa pestovateľky extrémne suchý a pôda veľmi trpela. Kto počas sezóny nemulčoval, má ju na jeseň často prašnú a vyschnutú aj v hlbších vrstvách. Pod mulčom zo slamy, sena či inej organickej hmoty býva pôda výrazne vlhkejšia, než keď sa orie alebo rýľuje. Mulč je základ permakultúrneho pestovania a najlepšia prevencia proti presušeniu.

Extrémnemu suchému letu sa dá podľa nej predchádzať už jesennou prípravou. Permakultúra vznikla v Austrálii, kde so suchom bojujú odjakživa, a ponúka spôsoby, ako upraviť celý pozemok tak, aby vodu zadržal. Jedným z nich sú vsakovacie priekopy vedené po vrstevnici. Stačí aj mierny svah: voda potom nestečie dolu, ale vsiakne. Na navŕšenú zeminu pozdĺž priekopy môžeme založiť záhon alebo vysadiť stromy, ktoré majú aj v suchom lete z čoho čerpať vodu. Druhou cestou je zachytávanie dažďovej vody do sudov, IBC kontajnerov či podzemných nádrží. Čím väčšia nádrž, tým dlhšie sucho preklenieme.

Kto mulčuje, burinám do veľkej miery predchádza. Tie, ktoré sa objavia, korenia len v hornej vrstve mulču a ľahko sa vytrhnú. Nie každá burina je však podľa pestovateľky nepriateľ. Napríklad hviezdica prostredná nemá hlboké korene a medzi riadkami funguje ako živý mulč, pôda pod ňou je vždy vlhkejšia. Navyše je jedlá a chutí ako mladý hrášok.

Mrazy aj sneh výborne zvláda zimný pór, ružičkový a kučeravý kel. Na zamulčovanom záhone môže prezimovať aj koreňová zelenina. Mrkvu Bystrianska minulý rok vo vlastnej záhrade zbierala ešte v marci, pretože pod mulčom pôda nepremrzne tak hlboko. Jeden riadok mrkvy tak preklenie obdobie, keď sa nová ešte len vysieva. Do pareniska, aj studeného, vysieva v septembri ázijské šaláty, pak choi, zimný špenát a polníček, ktorý zimu zvláda výborne. Do mrazov stihnú podrásť a pod ochranou pareniska z nich možno zbierať aj v zime.

Cesnak, či už paličiak alebo nepaličiak, sadí v novembri, skôr než prídu trvalé mrazy. Strúčiky dáva špičkou hore asi päť centimetrov hlboko, desať centimetrov od seba. Najdôležitejšie pravidlo je nesadiť ho do čerstvo vyhnojeného záhonu. Má rád chudobnejšiu, ale humóznu pôdu, takže kompost mu neublíži. Teraz alebo na jar sa môže pôda jemne posypať popolom z čistého, neošetreného dreva. Obsahuje draslík, ktorý cesnak potrebuje, avšak s mierou, pretože popol zvyšuje pH pôdy.

Permakultúra používa bezorbový systém. Bystrianska to na prednáškach prirovnáva k hotelu: v pôdnom živote má každý ubytovaný svoje poschodie. Keď pôdu obrátime, organizmy z povrchu sa dostanú do hĺbky a tie z hĺbky na povrch, do prostredia s iným množstvom vzduchu, svetla a vlahy, než na aké sú zvyknuté, a mnohé zahynú.