Eurokomisár varuje: Škrtmi v rozvojovej pomoci ľudia zaplatia životmi a EÚ stratí vplyv
Eurokomisár varuje pred škrtmi v rozvojovej pomoci
Eurokomisár pre medzinárodné partnerstvá Jozef Síkela varoval, že ak členské štáty v novom rozpočte pristúpia na škrty v humanitárnej a rozvojovej pomoci, povedie to k stratám na životoch. Uviedol to v rozhovore pre bruselský portál The Rapporteur.
Síkela, ktorý pochádza z Česka, minulý týždeň spolupodpísal list adresovaný europoslancom. Ten kritizoval návrh írskeho predsedníctva Rady EÚ znížiť výdavky na pomoc v zahraničí o 17 percent v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie.
Pod list sa podpísali štyria eurokomisári a šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas. Spoločne varovali, že navrhované škrty by mali závažné dôsledky pre krajiny na celom svete aj pre EÚ, ktorej by hrozila strata vplyvu na medzinárodnej scéne.
„Oslabenie úlohy EÚ v tejto oblasti môže viesť k tomu, že v partnerských krajinách vzniknú medzery v poskytovanej pomoci. Bude to mať drastické dôsledky pre miestne obyvateľstvo a zároveň to poškodí záujmy Únie,“ uviedli.
Rokovania o novom rozpočte
Členské štáty sa v súčasnosti snažia nájsť kompromis pri príprave nového rozpočtu na roky 2028 až 2034. Ideálne by sa mali dohodnúť už do tohto decembra. Šetrné štáty, ako Nemecko, Holandsko či Švédsko, trvajú na výraznom znížení pôvodne navrhovaného objemu.
S tým nesúhlasia mnohé ďalšie krajiny. Od predsedu Európskej rady Antónia Costu sa očakáva, že predstaví nový kompromisný návrh.
Návrhy na škrtanie pomoci sú obzvlášť citlivé. Európsky príspevok sa stal dôležitejším, čo administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa vlani zrušila Agentúru Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID).
Podľa humanitárnych organizácií, ako je Oxfam, už americké škrty drasticky zasiahli milióny ľudí v krízových oblastiach, napríklad v Jemene či na Haiti. Došlo tam k zatvoreniu tisícov kliník poskytujúcich základnú zdravotnú starostlivosť a k obmedzeniu dodávok potravín.
Pomoc, z ktorej profitujú obe strany
Síkela pripomenul významný podiel Európy na svetovej rozvojovej pomoci aj na októbrovej konferencii Ambrela Development Forum v Bratislave. Európska únia zabezpečuje takmer polovicu celosvetovej rozvojovej pomoci.
„Únia, ktorá tvorí šesť percent svetovej populácie a 16 percent svetového nominálneho HDP, poskytuje až 48 percent tejto pomoci,“ zdôraznil.
V čase vysokej nestability a geopolitického napätia je podľa neho správnou odpoveďou Európy budovanie strategických partnerstiev. Zdôraznil iniciatívu EÚ s názvom Global Gateway, investičnú a rozvojovú stratégiu, ktorú Európska komisia predstavila v roku 2021.
Od roku 2021 EÚ v rámci tejto iniciatívy zmobilizovala viac ako 306 miliárd eur. Financie smerujú napríklad na rozvoj čistej energetiky, digitálneho prepojenia, dopravy, zdravotníctva a vzdelávania v krajinách globálneho Juhu, ale aj na Kaukaze či západnom Balkáne.
„Navštívil som viac ako 40 krajín za menej ako dva roky. Všade mi naši partneri hovoria to isté. Chcú partnera, ktorý je férový, predvídateľný a spoľahlivý. A presne to Európa ponúka. A mimovládny sektor je toho tiež nenahraditeľnou súčasťou,“ uviedol Síkela na Ambrela konferencii.
Brusel platí, no stále nie je skutočným hráčom
Síkela pripomenul, že nejde len o charitu. Investície pomáhajú nielen rozvoju ďalších krajín, ale aj samotnej Európskej únii v oblastiach, ako je migrácia, bezpečné dodávky surovín či nové trhy pre európske firmy.
„Sami to nedokážeme. Naše investície v zahraničí sú investíciami do vlastnej bezpečnosti a prosperity,“ vysvetlil. Pripustil však, že v tejto oblasti je stále čo zlepšovať. „Európa sa stala globálnym platiteľom, no nie hráčom,“ upozornil.
Poukázal napríklad na závislosť Únie od dovozu mnohých kritických surovín z Číny, ako aj na jej pretrvávajúcu závislosť od ruských fosílnych palív. Podľa Síkelu preto nestačí v krajine postaviť železnicu alebo cestu spájajúcu prístav s baňou, v ktorej sa ťažia kritické suroviny. „Takto len pokračujete v drancovaní krajiny,“ poznamenal.
Potrebné je podľa neho vytvoriť okolo infraštruktúry celý funkčný ekosystém. „Chceme, aby pridaná hodnota zostávala v danej krajine. Musíme zmeniť prístup. Potrebujeme vytvárať pracovné miesta a dodávateľské reťazce. Musíme pomôcť bohatému kontinentu, akým je Afrika, aby bol odolnejší a nezávislejší, aby mal prístup k regionálnym aj globálnym trhom. Pomôcť mu môžeme odovzdávaním know-how a podporou vzdelávania a zdravotníctva,“ vysvetlil.
„To je podstata našej ponuky: budovať vzájomne výhodné partnerstvá v súlade s potrebami našich partnerov. Pomáhať im zvyšovať odolnosť, no zároveň investovať do budúcnosti Európy,“ uzavrel.
