Politológ pomenoval štyri faktory, ktoré rozhodli o rekordnom triumfe Jurinovej
Politológ o rekordnom triumfe Jurinovej: Rozhodli štyri kľúčové faktory
Erika Jurinová získala v župných voľbách rekordnú podporu, keď ju zakrúžkovalo viac ako 134-tisíc ľudí. Súboj o post predsedu Žilinského samosprávneho kraja zhodnotil politológ Martin Vavruš.
V úvode vyzdvihol účasť voličov na najkomplikovanejších voľbách v slovenskom politickom systéme, ktorá je podľa neho prejavom zodpovednosti a občianskeho záujmu. Do budúcnosti bude podľa neho potrebné hľadať spôsob, ako širokej verejnosti účinne vysvetliť význam účasti na voľbách, keďže vyššia účasť by posilnila legitimitu všetkých zvolených funkcionárov.
Ako druhú výzvu označil účinné informovanie o odstúpení kandidátov. Voliči odovzdali Anne Belousovovej a Adamovi Lučanskému, ktorí sa vzdali kandidatúry, spolu 19 761 hlasov. Pre voličov je podľa neho mätúce, že mená kandidátov zostávajú na hlasovacích lístkoch aj po ich odstúpení, keďže lístky sa tlačia v časovom predstihu.
Štyri kľúčové faktory rekordnej podpory
K výraznému víťazstvu Eriky Jurinovej prispeli podľa Vavruša štyri kľúčové faktory: podpora KDH, spojenie širokého spektra opozičných a mimoparlamentných strán, sústredenie hlasov voličov odmietajúcich kandidáta Smeru a výhoda obhajoby mandátu.
Na rozdiel od predchádzajúcich volieb kandidovala Jurinová tentoraz aj s podporou KDH, ktoré má silné regionálne štruktúry a disciplinovaných voličov a v Žilinskom kraji dosahuje nadpriemerné výsledky. Hlasy voličov opozičných strán sa tak netrieštili, ale sústredili v jej prospech, pričom títo voliči sa s jej kandidatúrou dokázali plne stotožniť.
Za úspechom stojí aj schopnosť spojiť desať opozičných či mimoparlamentných politických subjektov, prevažne stredopravej orientácie. Na krajskej úrovni podľa politológa ustupujú do úzadia etické a spoločenské otázky, ktoré na celoštátnej úrovni rozdeľujú strany na protichodné póly. Táto hodnotová deliaca čiara sa tu vytratila a podporu Jurinovej vyjadrili liberálne aj konzervatívne strany.
Silným mobilizačným faktorom bola aj snaha časti voličov zabrániť zvoleniu kandidáta vládnej koalície. Z prieskumov verejnej mienky bolo zrejmé, že jedinou kandidátkou schopnou naplniť túto ambíciu je práve doterajšia predsedníčka kraja. Významnú úlohu zohrala aj jej známosť medzi voličmi a možnosť prezentovať výsledky práce za uplynulé dve volebné obdobia.
Choma bol najlepším možným kandidátom koalície
Napriek prehre bol Igor Choma, ktorý získal viac ako 25 percent hlasov, podľa Vavruša najlepším možným kandidátom súčasnej vládnej koalície. Počas kampane sa mu podarilo priamo či nepriamo získať aj podporu voličov SNS, Adama Lučanského, Anny Belousovej a Republiky, ktorá zdôrazňovala potrebu zmeny.
Zameriaval sa na témy dôležité pre voličov, pôsobil dôveryhodne a jeho devízou bola vysoká známosť medzi verejnosťou. V kampani neurobil žiadnu zásadnú chybu. Súčasné nálady v spoločnosti však podľa politológa nepriali zmene, ktorá by do vedenia kraja priviedla reprezentanta vládnej koalície.
Kapitulík získal politický kapitál
Martin Kapitulík, ktorý skončil na treťom mieste s viac ako 12-percentnou podporou, viedol jednu z najdrahších kampaní na post predsedu samosprávneho kraja na Slovensku. Hoci nebol zvolený, získal politický kapitál, s ktorým môže pracovať v budúcoročných parlamentných voľbách.
Atraktivita politického súboja zároveň prispela k tomu, že práve Žilinský kraj zaznamenal najvyššiu volebnú účasť spomedzi všetkých krajov – 50,1 percenta.
