Vláda nevie vládnuť, vedie kultúrnu vojnu a útočí na ČT, ČRo i súdy

Keď nevieš vládnuť, začni kultúrnu vojnu. O čo ide pri útoku na Českú televíziu a rozhlas

Prvý krok k faktickému zoštátneniu Českej televízie a Českého rozhlasu je tu. Vládni poslanci na nočnom rokovaní pretlačili v prvom čítaní návrh na zrušenie rozhlasových a televíznych poplatkov a prevod financovania nepohodlných verejnoprávnych médií pod štátny rozpočet.

Ide nesporne o najväčší politický, ale aj spoločenský konflikt nielen tohto volebného obdobia. Vláda Andreja Babiša si de facto objednala štrajk televízie a rozhlasu a zároveň masové protesty verejnosti.

Nočné hlasovanie

Hoci sa vládna väčšina tvári, že ide o bežný zákon, ktorým len plní svoj program, na jej postupe nie je nič štandardné. Predseda Poslaneckej snemovne a iniciátor akcie Tomio Okamura zvolil štýl, ktorý pripomínal japonský prepad Pearl Harboru. Mimoriadnu schôdzu vyhlásil nečakane, s pevne stanoveným časom hlasovania o 4:36 v sobotu ráno. Boli tak znásilnené bežné parlamentné procedúry, k zákonu sa nemohli vyjadriť ani všetci poslanci prihlásení do diskusie.

Dôvod, prečo do akcie tohto typu Andrej Babiš, Tomio Okamura a Petr Macinka išli, je zrejmý. Ich vláda sa už po roku dostala do vážnych problémov: drvivo prehrala komunálne a senátne voľby. Preferencie hnutia ANO idú dole, Motoristi sa len ťažko držia na hranici piatich percent, v SPD sa začalo hovoriť o konci Tomia Okamuru. Vláda nie je schopná dostáť svojim záväzkom v ekonomickej oblasti a volí osvedčené riešenie: „Keď ti nejde vládnutie, vyvolaj vojnu.“

Zneškodniť médiá, ktoré nemožno ovládať

Naozaj tu nejde o obyčajnú zmenu financovania, o to, aby „ľuďom nechodili šeky za službu, ktorú nevyužívajú“, ako opakuje Andrej Babiš. To je len zástierka. Ide o zneškodnenie médií, ktoré nie je možné ovládať, a preto sú účinnou kontrolou výkonu moci a brzdou jej zneužívania.

Dostatočným dôkazom, že ide o likvidáciu nezávislosti, sú slová vládnych poslancov: podľa Josefa Nerušila z SPD by sa mal kontrolovať obsah vysielania, podľa Jindřicha Rajchla by sa z ČT a ČRo mali vyhádzať konkrétni nepohodlní ľudia. Všetko zastrešuje tvrdenie Tomia Okamuru, že „Česká televízia pracuje proti záujmom jeho krajiny, jeho národa“.

Zamýšľaný postup je jasný: vláda zruší poplatky, následne skonštatuje, že ČT a ČRo dostávali peňazí až príliš, a z rozpočtu im pridelí nižšiu sumu, povedzme polovicu z toho, čo vyberie dnes. Obe médiá potom budú musieť pristúpiť k drastickému obmedzeniu programovej ponuky, čo povedie k poklesu sledovanosti a relevancie. Hrozba totálnej likvidácie prinúti zvyšok manažmentu, aby začal v pude sebazáchovy vláde „čítať z pier“. Nezávislosť bude fuč, z verejnoprávnych médií sa stanú de facto médiá vládne.

Útok na inštitúcie liberálnej demokracie

Nejde však len o Českú televíziu a Český rozhlas. Vláda Andreja Babiša útočí aj na nezávislé súdy vrátane ústavného, na občiansku spoločnosť a ľudskoprávne organizácie. Útočí na všetko, čo nemôže mať pod kontrolou, podľa slovenského vzoru alebo podľa vzoru Babišovho priateľa a politického spojenca Viktora Orbána. Nejde o to, že by bola priamo ohrozená demokracia, ale o to, že vláda systematicky podkopáva podmienky jej fungovania.

Spoločnosť, alebo aspoň jej časť, ktorá nie je naklonená populistickému národnému konzervativizmu súčasnej Babišovej vlády, to vníma. Už dlho sa nestalo, aby sa pred Poslaneckou snemovňou začali spontánne zhromažďovať davy a protestovať. Už dlho sa nestalo, aby šli verejnoprávne médiá do štrajku. Je jasné, že nás čaká nepokojná politická jeseň a jedna z najbúrlivejších spomienok na 17. november v histórii Česka. Nejde o nič menšie ako o charakter štátu, v ktorom žijeme.