Sila opozície v komunálnych voľbách bola väčšia, než sa podľa výsledkov zdá
Sila opozície v komunálnych voľbách bola väčšia, než sa podľa výsledkov zdá
Nezávislí kandidáti, rôznorodé koalície, ktorých zloženie sa mení od obce k obci, a aj osobná popularita konkrétnych kandidátov komplikujú debaty o víťazoch a porazených z hľadiska veľkej politiky. Pre samotné strany to však znamená veľký manévrovací priestor v interpretovaní toho, prečo pre ne voľby dopadli dobre.
SaS považuje voľby za úspešné, lebo strana vyhrala v Martine, Krupine či v dvoch košických mestských častiach. Matúš Šutaj Eštok zas povedal, že Hlas je najúspešnejšou stranou, lebo má najviac starostov. Michal Šimečka pre zmenu vyhlásil, že vládne strany utrpeli debakel. No a Smer poslal v nedeľu ráno stanovisko, podľa ktorého Robert Fico očakáva „desiatky rôznych výkladov a hodnotení a že každá politická strana vyjadrí spokojnosť s ich priebehom a výsledkami“. Sám sa pritom hodnoteniu volieb vyhol.
Denník SME sa na výsledky pozrel z viacerých uhlov a na základe reálnych dát. Viac než jednotlivé strany sme si všímali úspechy volebných blokov – vládneho a opozičného. Výsledky sme porovnávali s predchádzajúcimi komunálnymi voľbami.
Jedna perspektíva analýzy nakoniec poskytla prekvapujúce výsledky a je najväčším povzbudením pre opozíciu. Ukazuje totiž, že jej sila narástla viac, než ukazuje počet zvolených starostov či poslancov. Ako regionálne voľby dopadli z pohľadu počtu starostov a primátorov, stredných a väčších miest, mikrosúbojov vo vybraných mestách a krajoch, celkových hlasov pre všetkých kandidátov a počtu poslancov.
Počet starostov a primátorov
Najjednoduchšou metrikou je počet získaných starostovských a primátorských funkcií. Vždy v nej dominujú strany, ktoré majú silné regionálne štruktúry a najviac kandidátov, čiže Hlas, Smer či KDH. Ak nepočítame nezávislých kandidátov, rebríček strán dopadol presne v tomto poradí.
Mohli by sme tak dať za pravdu Šutajovi Eštokovi a za víťaza volieb označiť Hlas. Lenže dáta ukazujú, že všetkým tradične silným stranám poklesol počet starostov a primátorov a týka sa to aj Hlasu. Počet nezávislých kandidátov zase stúpol o zhruba 16 percent. Bolo to vidieť už pri kandidátoch, kde tiež počet tých nezávislých narástol o asi desať percent. Celkovo bolo zvolených 90 starostov, ktorí boli teraz nezávislí, no v roku 2022 kandidovali ešte za stranu.
Niektoré strany si napriek tomu polepšili. Najvýraznejšie Republika, Demokrati či PS. Ich zisky sú však len zlomkom v porovnaní s väčšími stranami. Hlavne Progresívne Slovensko, ktoré je v prieskumoch lídrom a v komunálnych voľbách ohlasovalo väčšie ambície, len ťažko môže byť s takýmto výsledkom spokojné.
Stredné a väčšie mestá
Výsledky v stredných a väčších mestách ukazujú, že opozícia si v nich oproti predchádzajúcim voľbám polepšila výraznejšie, než naznačuje celkový počet získaných starostovských a primátorských postov. Práve v týchto mestách sa totiž rozhoduje o politickom vplyve, ktorý presahuje hranice jednej obce.
