Jurinová varuje pred zlou ekonomickou situáciou na Slovensku

Žilinská županka Jurinová: Obávam sa hospodárskej situácie Slovenska

Erika Jurinová pomerne jednoznačne obhájila svoju pozíciu županky vo voľbách predsedov samosprávnych krajov. S podporou širokej koalície Hnutie Slovensko, ZA ĽUDÍ, NOVA, Progresívne Slovensko, SaS, KDH, Demokrati, Konzervatívci, OKS a DS-ODS dokázala získať podporu takmer 135-tisíc voličov, čo je 55-tisíc viac ako pred štyrmi rokmi. Kraj povedie po tretíkrát.

Na otázku, či očakávala takéto pomerne jednoznačné víťazstvo, odpovedala: „Nie. Myslela som si, že rozdiel bude tesnejší. Predsa len, kandidát Smeru je známa a silná osobnosť.“

Kampaň podľa nej nebola únavná, hoci veľa času strávili v regióne. „Veľa času sme strávili v regióne a získali sme z toho cenné poznatky. Videli sme, akým spôsobom sa menia požiadavky obcí a miest. Keď sme pred štyrmi rokmi obišli všetky obce a porovnáme to so súčasnosťou, vnímame posuny. Pred štyrmi rokmi nebol taký citeľný nedostatok obchodov. V menších obciach ľudia nepociťovali, že im zatvárajú obchody,“ uviedla Jurinová.

Najmä na Turci a na Liptove podľa nej od kraja žiadajú, aby im pomohol s dostupnosťou obchodov s potravinami. „Je už vážne, že aj v našich regiónoch vznikli potravinové púšte,“ dodala.

Z čoho má obavy? „Z hospodárskej situácie Slovenska. Kraje sú závislé od dane z príjmov fyzických osôb. Ak nebude fungovať ekonomika, ani príjmy krajov nebudú dostatočné na to, aby pokryli svoje potreby. Ak nám štát bude dávať nové povinnosti, ktoré nebudú finančne pokryté, tieto služby môžu byť ohrozené,“ povedala županka.

Na otázku, či môže mať problémy poskytovať dnešnú úroveň sociálnych služieb a zdravotníckej starostlivosti, odpovedala: „Môže sa stať, že niektorú službu budeme musieť obmedziť na úkor inej alebo ju nebudeme poskytovať v takejto kvalite, čo môže byť vážny problém. Potrebujeme stabilizovať počet zamestnancov v sociálnych službách a seriózne ich finančne ohodnotiť.“

Ľudia podľa nej najčastejšie vnímajú činnosť župy cez stav ciest a mostov. Investičný dlh nie je jednoduché znižovať. „V posledných rokoch sme sa zamerali na rekonštrukcie mostov. Iné kraje sa možno zameriavali na stav ciest, no my vnímame mosty ako hlavné bezpečnostné riziko. Všetky kraje vnímajú, že pokiaľ sa do toho nezainteresuje štát, bude to problém. Treba povedať, že štát má horší stav mostov ako kraje. Žilinský kraj si dlhodobo pripravuje jednak investičný plán na obnovu mostov, a jednak hľadá zdroje, aby sme ich vedeli opravovať. Kraje prišli s myšlienkou vytvoriť samostatný fond, z ktorého by sa dofinancovávali opravy mostov,“ vysvetlila.

Veľkou výzvou bude podľa nej klesajúca demografická krivka. Na otázku, či bude kraj ďalej zlučovať školy v regiónoch, uviedla: „Niektoré školy sme už zlúčili. Uzavreli sme sedem projektov racionalizácie. V druhej fáze z nich chceme vybudovať ekonomicky aj personálne stabilné celky. Ešte máme pripravené ďalšie projekty zlučovania, ale už nie v takom veľkom rozsahu.“

Kultúra je podľa nej na úrovni štátu na chvoste záujmu. „Ja vám garantujem, že kultúrne inštitúcie, ktoré zriaďuje Žilinský samosprávny kraj, nielen udržíme, ale dokážeme ich aj zveľaďovať. Nemáme na to, aby sme výraznejšie zvýšili mzdy nielen v kultúre, ale aj v sociálnych službách. Môžem povedať, že sa naše inštitúcie snažíme udržiavať, rekonštruovať a zachovávať kultúru na vysokej úrovni aj napriek tomu, čo sa deje na Slovensku,“ povedala Jurinová.

V najbližších týždňoch ju podľa jej slov čakajú veľké témy súvisiace s mostami. „Trápi nás stav mosta v Staškove a mosta cez Oravskú priehradu, preto sa musíme v krátkom čase rozhodnúť, akým spôsobom a odkiaľ získame potrebné zdroje,“ uzavrela županka.