Carrie nie je len o telekineze, jej hrôza pramení v ľudskej krutosti.

Carrie je príbeh, ktorý funguje aj dnes. Šikanovanie nie je problémom jednej krajiny či školy, hovorí odborníčka

Po uvedení nového seriálu Carrie, ktorý vytvoril Mike Flanagan, sa nadšenci spisovateľa Stephena Kinga pýtali, prečo treba ďalšiu verziu. Predošlých spracovaní bolo totiž už dosť a nové nemôže súperiť s ikonickým a najznámejším filmovým spracovaním z roku 1976, ktoré nakrútil Brian De Palma.

Príbeh stredoškoláčky Carrie White, ktorý King napísal v roku 1974, je už desaťročia známy. Spolužiaci ju šikanujú, doma čelí náboženskému fanatizmu a psychickému teroru vlastnej matky. Keď Carrie zistí, že má telekinetické schopnosti, jej ponižovanie, osamelosť a potláčaný hnev vyústia do tragédie počas školského plesu.

„Chcem vedieť, prečo. Všetko, čo som chcela, bolo chodiť do školy. Nikdy som vám nič neurobila,“ hovorí Carrie svojim spolužiakom, ktorí jej ubližovali. Príbeh človeka, ktorý je na okraji kolektívu, a šikanovania, ktoré sa za 50 rokov zmenilo kvôli online svetu k horšiemu, nemohol prísť na obrazovky v aktuálnejšej dobe.

„Tvorcovia zvolili prístup, ktorý približuje šikanu dnešnému publiku a ukazuje jej možné podoby v súčasnom prostredí. Dôležité je, že príbeh neukazuje iba správanie jednotlivcov, ale aj vplyv skupiny a reakcie okolia,“ komentuje pre SME terapeutička pôsobiaca na platforme Ksebe Naďa Dudová. Platforma slúži na podporu duševného zdravia a spája ľudí s overenými psychológmi a terapeutmi.

Román je fikcia, no reflektuje realitu

Carrie obsahuje aj obraz zrady a krutosti, ktorý sa stal natoľko ikonickým, že ho poznajú aj ľudia, ktorí nevideli filmovú ani seriálovú adaptáciu diela. Korunovaná kráľovná plesu, ktorá si ušije vlastné šaty, skončí obliata prasacou krvou a stojí pred očami spolužiakov, ktorí sledujú jej utrpenie. Nasleduje smrť a skaza.

King sa netajil tým, že keď knihu začal písať, po štyroch stranách si povedal, že je hrozná, a vyhodil ju do koša. Rukopis vytiahla jeho manželka Tabitha, ktorej sa text páčil, a odkázala mu, nech v knihe pokračuje. Spomínal na dievča, ktoré poznal zo školy a ktoré ho inšpirovalo pri písaní. Nosilo každý deň to isté oblečenie a na Vianoce dostalo nové šaty. „No krutosť ostatných nezmizla. Ešte sa vystupňovala,“ hovoril pre Boston Globe v roku 2024.