Platba kartou po sexe? Zdaňovanie prostitúcie v Európe a na Slovensku

Platba kartou po sexe? Zdaňovanie prostitúcie sa v Európe líši, na Slovensku chýba jasný status

Regulácia prostitúcie nie je v Európskej únii zjednotená. Platí, že čo členská krajina, to iný režim, a v mnohých prípadoch ide skôr o právne vákuum. Kým Holandsko zaviedlo pre poskytovanie sexuálnych služieb v zásade štandardný podnikateľský režim, na Slovensku prostitúcia nie je zakázaná, no nemá ani žiadny legálny status.

Holandská sexuálna pracovníčka eviduje všetky platby od klientov na podnikateľskom účte, má daňové identifikačné číslo a platí DPH. Doklady o výdavkoch, napríklad za prenájom priestoru či nákup pomôcok, si odkladá na účely daňovej kontroly. Každý rok podáva daňové priznanie a zisk z výkonu „najstaršieho remesla“ zdaňuje. Štát tak získava daňové príjmy a sexuálne pracovníčky sociálnu ochranu vrátane vízie starobného dôchodku.

Chorvátsko a Rumunsko sankcionujú tých, ktorí sexuálne služby ponúkajú, vo Švédsku, v Nórsku, Írsku a vo Francúzsku zasa tých, ktorí ich nakupujú. Poskytovanie a využívanie sexuálnych služieb nie sú všeobecne trestné v Taliansku, Španielsku, Poľsku, Česku, Portugalsku a ani na Slovensku, no zákony postihujú činnosť sprostredkovateľov, teda kupliarstvo a prevádzku nevestincov. Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Grécko, Maďarsko a Lotyšsko majú pomerne liberálny rámec a stanovili pravidlá pre registráciu a zdaňovanie prevádzok sexbiznisu.

Najďalej v právnej integrácii do pracovného a sociálneho systému sa dostalo Belgicko. V roku 2024 vytvorilo osobitnú pracovnoprávnu schému, v rámci ktorej môžu sexuálni pracovníci pracovať aj ako zamestnanci na pracovnú zmluvu. Zákon upravuje špecifické pravidlá, napríklad právo odmietnuť klienta alebo konkrétny sexuálny úkon.

Na Slovensku chýba legálny status, príjmy však zdaniť treba

Slovensko prostitúciu ako takú nezakazuje, no zároveň jej nedáva žiadny legálny status. Podľa daňového poradcu a partnera spoločnosti Accace Petra Pašeka nemôže byť vykonávaná na živnosť, pretože živnostenský zákon vylučuje činnosti odporujúce dobrým mravom. Na druhej strane zákon o dani z príjmov prikazuje tieto príjmy zdaniť ako každé iné. „Nepýta sa, či je ich zdroj legálny alebo morálny,“ dodáva Pašek.

Aj partner poradenskej spoločnosti Highgate Group Peter Varga hovorí, že príjem za sexuálne služby by mal byť zdanený, a to bez ohľadu na to, že táto činnosť nie je v právnej rovine osobitne regulovaná. Inými slovami, aj sexuálni pracovníci by mali fungovať v režime samostatne zárobkovo činnej osoby, registrovať sa na daňovom úrade a platiť zdravotné a sociálne odvody. Podľa Pašeka sa to týka aj príjmov z platformy OnlyFans.

Finančná správa oficiálne stanovisko v tomto smere nevydala, no jej hovorca Daniel Kováč uviedol, že hoci zákon o dani z príjmov osobitne neupravuje zdanenie tohto typu služieb, „ide o príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený“. Poskytovatelia sexuálnych služieb si podľa neho môžu, podobne ako iné samostatne zárobkovo činné osoby, uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 percent príjmov, najviac 20-tisíc eur. Poskytovanie tohto typu služieb môže byť vykonávané aj v rámci závislej práce, teda ako zamestnanie, pričom z príjmu sa platia rovnaké dane a odvody ako pri štandardnom zamestnaní.

Finančná správa konštatuje, že sa nestretáva s pojmom „sexuálne služby“, či už v opise oficiálneho povolania, živnosti alebo podnikania. Poskytovatelia teda svoju činnosť oficiálne deklarujú ako iný typ služieb, napríklad masáže, alebo svoje príjmy vôbec nepriznávajú. Pašek pripomína, že Český štatistický úrad odhadol objem českého trhu s prostitúciou na zhruba desatinu percenta HDP ročne.