Najväčší stres je nevedieť, kde sú blízki. Ako sa pripraviť na krízu s deťmi?

Najväčší stres býva nevedieť, kde sú blízki. Ako sa pripraviť na krízu s deťmi?

Siréna sa rozozvučí o desiatej dopoludnia. Rodič je v práci, partner na ceste a dieťa sedí v lavici v škole na druhom konci mesta. Najväčší stres v kríze býva nevedieť, kde sú blízki – pri deťoch to platí dvojnásobne.

Rodinný krízový plán nemusí byť dlhý dokument. Ide o niekoľko dohôd, ktoré je lepšie urobiť pri kuchynskom stole ako prvýkrát počas krízy. Pri deťoch je najdôležitejšie jasne určiť, kto ich vyzdvihne zo školy, keď rodič nemôže, a kto to urobí ako náhradník.

Čo má poznať samo dieťa

Dieťa by malo, ak to vek dovolí, poznať naspamäť aspoň jedno telefónne číslo rodiča. Do školskej tašky alebo bundy mu patrí kartička s menom, telefónmi rodičov a kontaktnej osoby mimo regiónu, dohodnutým miestom stretnutia a zdravotnými informáciami, napríklad o alergiách a liekoch.

Rodičia by mali deťom ukázať najbezpečnejšie miesta v byte – ďalej od okien, pri nosných stenách, v strede bytu – a naučiť ich, čo robiť, keď zaznie siréna. Deti majú vedieť spoznať uniformy policajtov, hasičov, záchranárov a vojakov a vedieť, že ich môžu požiadať o pomoc.

Keď je dieťa v škole

Ak vypukne kríza a deti sú v škole, rodičia by tam nemali ísť, pokiaľ nemajú jasnú informáciu, že ich majú vyzdvihnúť. Neorganizovaný príchod veľkého počtu rodičov môže situáciu skomplikovať, napríklad obmedziť prístup záchranných zložiek alebo narušiť evakuáciu.

Školy a škôlky musia mať evakuačné plány a postupy pre mimoriadne situácie. Pri poplachu postupujú podľa charakteru udalosti a pokynov záchranárov, deti zostávajú pod dohľadom učiteľov. Ak je bezpečné dieťa odovzdať zákonnému zástupcovi, škola tak urobí spôsobom, ktorý umožňuje overiť oprávnenosť osoby prevziať dieťa.

Zásoby a evakuačný batoh

Pri domácej pohotovostnej zásobe na 72 hodín treba myslieť osobitne na deti – na detskú výživu, plienky, vlhčené obrúsky či lieky, ktoré dieťa pravidelne užíva. Ak má dieťa alergiu alebo diétu, zásobu je vhodné pripraviť až na sedem dní.

Vlastný evakuačný batoh má mať každý člen rodiny vrátane detí, prispôsobený ich veku a sile. Do batohu dieťaťa patrí kartička s kontaktmi a zdravotnými informáciami, voda, jedlo, lieky, oblečenie podľa počasia, baterka, píšťalka a hračka, ktorá ho upokojí. Pri organizovanej evakuácii smie batožina dieťaťa vážiť najviac 15 kilogramov a k tomu päť kilogramov príručnej batožiny.

Ako hovoriť s deťmi o kríze

Deti vycítia nervozitu dospelých a o kríze sa dozvedia aj tak – zo školy, od kamarátov, zo sociálnych sietí či z rozhovorov dospelých. S deťmi treba hovoriť jednoducho, pokojne a primerane veku, brať ich obavy vážne a nenechať ich s nimi samy.

Rodičia majú hovoriť len to, o čom vedia, že je pravda, vyhnúť sa drastickým detailom a do rozhovoru dieťa nenútiť. Pomáhajú jednoduché vety ako „Dáme na teba pozor“ alebo „Sme pripravení“, no bez prehnaných sľubov.

Kedy hľadať odborníka

Väčšina reakcií detí na krízu je normálna a časom ustúpi. Ak sa problémy dieťaťa nezlepšujú alebo sa zhoršujú, rodičia by sa mali obrátiť na pediatra, detského psychológa alebo poradňu. Pri ohrození života treba volať 155 alebo 112.