Vojny zabíjajú aj tým, že ničia životy civilného obyvateľstva
Vojny USA proti Iránu a Ruska proti Ukrajine dramaticky zhoršujú hlad vo svete
Podvýživa, zaostávanie detí v raste a ich akútna vychudnutosť sa podľa nového Globálneho indexu hladu, zverejneného minulý týždeň tesne pred Svetovým dňom výživy, zhoršili. Zastavil sa tak trend zlepšovania, ktorý trval dve desaťročia.
Údaje v tohtoročnom indexe zachytávajú situáciu v oblasti hladu v 122 krajinách v rokoch 2021 až 2025. Autori správy upozorňujú, že vojna USA a Izraela proti Iránu tento nepriaznivý vývoj ešte prehĺbi a v nasledujúcich rokoch odsúdi na hlad desiatky až stovky miliónov ďalších ľudí. A to popri odhadovaných 645 miliónoch, ktorí už v roku 2025 trpeli podvýživou.
Rastúci počet vojen
Šírenie hladu má v dnešnej ére „polykrízy“ mnoho príčin. Siahajú od faktorov, ktoré človek nedokáže ovplyvniť, napríklad poveternostných javov, akým je El Niño, až po narušenia, ku ktorým sme sami prispeli, ako je zmena klímy. Pribúda však ďalší zásadný faktor: rastúci počet vojen. Program Uppsalskej univerzity na výskum konfliktov zaznamenal v roku 2025 až 65 ozbrojených konfliktov s účasťou štátu. Je to najviac od druhej svetovej vojny.
Vojny zabíjajú aj tým, že civilnému obyvateľstvu znemožňujú prístup k potravinám. Platí to od Sudánu cez Konžskú demokratickú republiku až po Pásmo Gazy. Vlani bol po prvý raz od zavedenia metodiky OSN na klasifikáciu potravinových kríz vyhlásený katastrofálny hladomor súčasne na dvoch miestach – v Sudáne a v Gaze.
Chýba pšenica aj hnojivá
Hoci všetky vojny spôsobujú hlad, niektoré majú oveľa rozsiahlejšie dôsledky, ktoré zasahujú ďaleko za hranice bojísk. Príkladom je ruská agresia proti Ukrajine. Pred inváziou Moskvy zabezpečovali tieto dve krajiny približne 30 percent svetového vývozu pšenice. Keď sa v roku 2022 narušili dodávky, ktoré smerovali prevažne cez Čierne more, ceny potravín prudko vzrástli. Najťažšie následky pocítili obyvatelia chudobných krajín Afriky a Ázie.
Tohtoročná americko-izraelská vojna proti Iránu predstavuje podobný otras. Pred vojnou prechádzalo Hormuzským prielivom približne 30 percent svetového vývozu hnojív – od močoviny a amoniaku až po fosfáty a síru. Tieto dodávky sa na istý čas úplne zastavili a teraz sa obnovujú len v minimálnom objeme. Svetová banka predpokladá, že napríklad cena močoviny tento rok vzrastie o 60 percent a stabilizuje sa až v roku 2027. Aj to však len za predpokladu, že sa vojna opäť nerozhorí.
Pre poľnohospodárov v chudobných krajinách sa tak hnojivá stávajú prakticky nedostupnými. Ich nedostatok spôsobený vojnou preto priamo prispieva k hladovaniu detí, ich zaostávaniu v raste a akútnej vychudnutosti v iných častiach sveta. Takéto otrasy zvyčajne pretrvávajú dlho po skončení bojov. Poľnohospodárske trhy totiž potrebujú čas na zotavenie a farmári už medzitým prišli o celé sezóny zberu úrody.
Následky pre deti
Dokonca aj jednopercentný nárast cien potravín súvisí so zvýšenou úmrtnosťou detí mladších ako päť rokov. Domácnosti, ktoré si len s ťažkosťami dokážu zabezpečiť jedlo, začínajú šetriť predovšetkým na najvýživnejších potravinách. Pre deti to má celoživotné následky. Napríklad Indonézania, ktorí počas ázijskej finančnej krízy v rokoch 1997 až 1998 vyrastali v chudobných rodinách, sú dnes v priemere nižší a častejšie trpia obezitou než príslušníci iných vekových skupín.
Moses Chrispus Okello, výskumník Inštitútu pre bezpečnostné štúdie pôsobiaci v Etiópii, upozorňuje, že nová potravinová kríza zasahuje africké krajiny obzvlášť tvrdo. Nemajú peniaze, zápasia s vysokými dlhmi, veľkým počtom utečencov a už teraz ich sužujú suchá. Abdoulaye Mohamadou zo Stáleho medzištátneho výboru pre boj proti suchu v Saheli tvrdí, že hlad a vojna v tomto regióne súvisia. Vojna obmedzuje prístup k poľnohospodárskej pôde a pohyb pastierov so stádami, narúša fungovanie trhov, dodávateľských reťazcov, humanitárnej pomoci aj obchodu. Nedostatok hnojív a následný hladomor potom konflikty ešte viac vyostrujú.
Reakcia Spojených štátov
Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa na túto hladovú krízu reagujú rozhodne nie snahou spomaliť zmenu klímy a ani poskytovaním humanitárnej pomoci. Trumpova administratíva zlikvidovala niekdajšiu Americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj (USAID). Tieto škrty preukázateľne viedli okrem iného k prudkému nárastu násilia a konfliktov v Afrike. Spojené štáty spolu s ďalšími krajinami zároveň výrazne obmedzili financovanie Svetového potravinového programu OSN (WFP). Washington navyše nariadil zastaviť práce na konkrétnych projektoch, ktoré predtým financoval, od Jemenu cez Sudán až po Haiti. Škrty budú mať za následok ďalšie milióny úmrtí, najmä malých detí.
Toľko teda k druhému zo 17 cieľov udržateľného rozvoja OSN, ktorým bolo dosiahnuť do roku 2030 svet bez hladu.
