Mladí ľudia dnes vidia toľko videí, až sú z toho doslova preťažení

Kozmetikorexia: keď sa zo starostlivosti o pleť stane posadnutosť

Odborníci stále viac hovoria o tzv. kozmetikorexii, teda nezdravej posadnutosti kozmetickými produktmi a snahou dosiahnuť bezchybnú pleť. Táto snaha môže viesť k nadmernému využívaniu kozmetiky a procedúr, ktoré nemusia byť primerané veku. Problém trápi dospelých aj mládež, a to už na základnej škole, no zatiaľ nejde o oficiálne uznanú poruchu.

Taliansky dermatológ Giovanni Damiani a klinický psychológ Alberto Stefana zverejnili prvú vedeckú prácu, v ktorej sa termín kozmetikorexia pokúsili oficiálne zadefinovať a vysvetliť. Publikovali ju v žurnále Dermatology and Therapy. Kozmetikorexiu prirovnávajú k ortorexii, extrémnej posadnutosti zdravou stravou, ktorá tiež zatiaľ nie je oficiálnou poruchou. Príznaky sú podobné aj pri dysmorfickej poruche, poruche sebaobrazu, ktorá súvisí s poruchami príjmu potravy či s obsedantno-kompulzívnou poruchou.

Odborníci sa snažili zistiť aj to, prečo prípadov mladých ľudí s kozmetikorexiou pribúda. Všetky signály zatiaľ poukazujú najmä na sociálne siete. Dlhodobo sa kozmetické spoločnosti zameriavali na tridsiatničky a štyridsiatničky. Podľa docentky Brooke Erin Duffy z Cornellovej univerzity, ktorá študuje sociálne médiá, nastal výrazný posun a mladé dievčatá sú teraz vystavené rovnakému tlaku.

Herečka a podnikateľka Shay Mitchell predstavila vlastnú značku kozmetiky pre deti Rini, ktorú v reklamných materiáloch odporúča už deťom od troch rokov. Uvedenie značky na trh sa stretlo s vlnou kritiky, najmä pre vytváranie tlaku na starostlivosť o bezproblémovú pleť. Problém reklám na kozmetiku, ktoré cielia na deti a mládež, sa netýka len Spojených štátov. Taliansky úrad, ktorý je ekvivalentom nášho protimonopolného úradu, začal tento rok preverovať kozmetické značky Sephora a Benefit. Skúma, či dostatočne jednoznačne odkomunikovali, že produkty nie sú určené deťom, a či nenabádajú deti ku kúpe produktov cez skrytý marketing prostredníctvom malých influencerov.

FOMO z nových produktov a preplnené poličky

Keď sa v roku 2024 písalo o trende „Sephora kids“, teda rastúcom počte detských klientov v drogériách, viaceré reťazce potvrdili, že medzi populárnymi produktmi sú najmä tie, ktoré sú populárne aj na sociálnych sieťach. Vo veľkom leteli masky na tvár z Južnej Kórey a cenovo dostupné značky dekoratívnej kozmetiky. Z vedeckej štúdie z časopisu Pediatrics z roku 2025 vyplynulo, že videá s označením #sephorakids veľmi často ukazujú produkty s obsahom aktívnych látok, akými sú napríklad exfoliačné kyseliny. Tie sa často využívajú pri zjemnení textúry pleti, no v prípade bezproblémovej pleti predstavujú najmä riziko podráždenia.

Produkty, po ktorých deti túžia, propagujú dospelí. Aj pomocou sietí sa znormalizovala polička plná produktov na každý možný problém a skincare rutiny sa skomplikovali natoľko, že zaberú celé minúty. Influencerské zájazdy a unboxing videá dokázali vyvolať pocit, že produkty treba mať tiež. V kombinácii s hodinami strávenými na sieťach a pozeraním sa na upravené zábery hladkej pleti nie je prekvapivé, že v regáloch s kozmetikou hľadáme riešenia.

Pro-aging vs. anti-aging

Roky reklamy učili, že proti starnutiu treba bojovať, až kým kozmetické značky a magazíny nezačali výraz anti-aging nahrádzať inými výrazmi. Najviac sa usadilo slovo pro-aging, no nejde o prijatie prejavov starnutia bez akejkoľvek snahy. Snaha sa presunula z opravy prejavov starnutia na prevenciu. Do popredia sa dostalo používanie opaľovacích krémov, retinoidov či tzv. „baby“ botoxu, ktorý je v skutočnosti obyčajný botulotoxín v menších dávkach.

Hranica takzvanej preventívnej starostlivosti sa posúva do čoraz mladšieho veku. Štúdia Spoločnosti pre výskum detského vývoja preukázala, že dievčatká už vo veku 3 rokov vnímajú existujúci štandard krásy a pokúšajú sa mu priblížiť. Podľa talianskeho psychológa Alberta Stefanu je do určitej miery normálne, že pociťujeme nespokojnosť so svojím výzorom. Spozornieť treba v momente, keď sa začne výzor prepájať so sebahodnotou a nespokojnosť je výrazná. Stefana vo svojej praxi stretáva deti aj vo veku osem rokov, ktoré majú úzkosti zo svojho výzoru a nechcú chodiť do školy, pretože sa v porovnaní s ľuďmi na sieťach necítia dostatočne krásne.

Prvým krokom je všimnúť si, ako obsah o kráse a kozmetike vplýva na človeka. Samotný záujem o starostlivosť o pleť nie je problém. Organizácia Chuť žiť radí spozornieť v prípade, keď začneme míňať neprimerane veľa peňazí na kozmetiku, cítime úzkosť, ak si nemôžeme urobiť kozmetickú rutinu, alebo v nej pokračujeme napriek podráždeniu pleti. Prvým krokom môže byť obmedziť sociálne siete a konkrétne účty, ktoré vyvolávajú nepríjemné pocity.