Príbeh ďalšej ženy, ktorú Rusi uniesli a poslali do väzenia
Príbeh ďalšej ženy, ktorú Rusi uniesli a poslali do väzenia
Pred dvomi rokmi ruské bezpečnostné zložky uniesli vtedy 18-ročnú ukrajinskú študentku Kristinu Odincovu z okupovaného luhanského regiónu. Držali ju v izolácii bez oficiálneho zatknutia či akéhokoľvek úradného protokolu. Až v apríli tohto roku ruské štátne médiá informovali o jej zatknutí, no spôsobom, akoby k tomu došlo až teraz, podľa ľudskoprávneho projektu KHPG.
Je to bežná prax ruskej tajnej služby FSB voči nepohodlným osobám. Unesú ich a držia ich v izolácii bez informovania príbuzných. Až po čase oznámia oficiálne zatknutie spôsobom, akoby celý čas predtým žili na slobode. Počas izolácie ich mučia alebo iným nátlakom nútia k falošným priznaniam.
Kristina zmizla ráno 7. októbra 2024. Odišla z priestorov univerzity, na ktorej študovala, a mala sa stretnúť s priateľmi. Napísala im, že je na ceste, no k nim už nedorazila. Večer dostala jej mama SMS, že „všetko je v poriadku, ozvem sa a zavolám“. Nie je jasné, či správu z Kristininho mobilu poslal niektorý dôstojník tajnej služby, alebo jej prikázali správu napísať. Už sa neozvala a nik sa jej nevedel dovolať. Jej priatelia zavesili na sociálne siete informáciu o zmiznutí a žiadosť o pomoc pri jej hľadaní. Takmer dva roky o nej nikto nič nevedel.
Teraz ju okupačný súd v Luhansku odsúdil na 12 rokov a dva mesiace za údajnú vlastizradu. Po odpykaní trestu bude mať ešte rok obmedzenú slobodu. Dostala tiež pokutu 100-tisíc rubľov (1065 eur). Odsúdila ju kolaborujúca sudkyňa Lina Vladimirovna Šumčenkova, a to bez skutočného pojednávania. Do toho, samozrejme, nie je započítaný čas, ktorý bola po únose v izolácii.
Ruská štátna tlačová agentúra TASS vydala správu, podľa ktorej tajná služba FSB „zastavila nezákonnú činnosť ruskej občianky, ktorá poskytovala informácie vojenského charakteru nepriateľskej bezpečnostnej službe“. Ruské okupačné orgány pod nátlakom a rôznymi vyhrážkami nútia ukrajinských občanov prijať ruský pas, a teda ruské občianstvo. Nepohodlné osoby potom môžu súdiť za vlastizradu. Tých, ktorí občianstvo aj za cenu rizika odmietnu, súdia za špionáž.
Obvinenia z poskytovania informácií o rozmiestnení a pohybe ruských vojsk na okupovaných územiach sú zaužívanou praxou, ktorá umožňuje uložiť vysoké tresty. Izoláciou a mučením ruskí dôstojníci niekedy dosiahnu falošné priznania. Na propagandistických videách potom vidieť, že obvinení čítajú nejaký predložený text, ktorý v zábere nie je, alebo deklamujú niečo, čo ich prinútili naučiť sa naspamäť. Tak to bolo aj v prípade Kristiny Odincovej. Keby boli obvinenia pravdivé, FSB by zadržaných nepotrebovala držať v izolácii bez oficiálneho záznamu, ale okamžite by o ich činnosti propagandisticky informovala.
Kristina sa podľa obvinenia „zámerne pohybovala po Luhansku a vizuálnym sledovaním, tajným fotografovaním a zhotovovaním videozáznamov, ako aj inými multimediálnymi funkciami svojho mobilného telefónu zhromažďovala a odovzdávala dôstojníkovi Ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU informácie o vojenskom personáli a dôstojníkoch orgánov presadzovania práva Ruskej federácie, za čo dostávala finančnú odmenu“.
Ruské okupačné orgány robia na okupovaných územiach celoplošné čistky. Postupne odstraňujú všetkých kritikov a nepohodlných ľudí. Stačí, že niekto na telegramovom kanáli zdieľa kritické príspevky. Alebo sa verejne, alebo hoci len v úzkom kruhu, na pracovisku alebo v blízkosti ľudí, ktorým dôveruje, vyjadrí kriticky o okupácii. Slúži na to sieť agentov a kolaborantov.
Napríklad v júni 2025 odsúdili Svitlanu Kovaliv (56) na 15 rokov. V auguste 2025 odsúdili Lolitu Vasylenko (25) na 15 rokov a Irynu Zaicevu (42) na 12 rokov a dva mesiace. V septembri 2025 Linu Smirnovu (40) na 16 rokov. A tak ďalej. Za tento rok Kristina Odincova nie je prvým a zrejme ani posledným nepohodlným človekom, uneseným a odsúdeným na dlhoročný trest v trestaneckej kolónii.
