Opozícia zváži povolebné stratégie, skeptici spochybňujú reprezentáciu Maďarov
Opozícia potrebuje stratégiu, Aliancia sebareflexiu
Pevnou zásadou je, že opozícia sa musí na sto percent venovať predvolebnej realite, teda kampani so všetkými súvislosťami: prípadnému spájaniu, formám možnej spolupráce, komunikácii dovnútra i navonok či podceňovanej príprave na „špeciálne volebné operácie“ Smeru. Čiže menej, respektíve vôbec sa nerozptyľovať povolebnými skutočnosťami. Už len preto, že to ani nemôžu byť skutočnosti, ale iba domnienky plné premenných a neistôt.
To však nevylučuje uvažovanie o povolebných stratégiách, a to aj nad rámec otázky „ako vyšachovať Matoviča“. Konkrétne, ak sa naplní nepravdepodobný scenár pre menšinovú Alianciu, teda ak sa či už „po vlastnej osi“, alebo v spojení so „slovenskými“ partnermi dostane do parlamentu, s veľkou naliehavosťou vyvstane strategická otázka jej koaličnej spôsobilosti. Buď v tiesni, keď „bez Maďarov nebude matematicky možná žiadna neficovská vláda“, alebo vo fakultatívnej verzii, keď sčítanie mandátov umožní čosi ako „Šimečkovu volenku“.
Stratégia znamená zaoberať sa aj scenárom, že ak Gubíka neosloví opozícia do troch minút po sčítaní hlasov, na okenicu mu ako prvý zaklope Fico. Respektíve emisár Smeru, ktorému skutočnosť, že Aliancia vylúčila spoluprácu s celou súčasnou koalíciou, určite prekážať nebude. Prvé oslovenie môže byť strategické aj preto, že nemáte istotu, či jeho vlastné vyhlásenie o vylúčení Smeru a spol. bude o rok prekážať samotnému Gubíkovi.
Skepsa voči citom a pocitom politickej reprezentácie maďarskej menšiny má stále opodstatnenie. Ignorovať však nemožno, že pri frenetickom zrýchľovaní udalostí je šesť mesiacov od pádu Orbána už fakticky dlhý čas. A ak za ten čas Fidesz postrácal približne polovicu preferencií v „anyaországu“, je celkom pravdepodobné, že podobne drastický prepad slávy postihol túto niekdajšiu štátostranu aj na „Felvidéku“.
Ak si kabáty s vizitkou „Tisza“ dnes v Pešti naťahujú aj donedávna skalní fideszáci, ako aj mnohí takpovediac „neangažovaní“, je celkom možné, že vlna „sebareflexií“ dobehla aj našu Alianciu. Magyarov nový referent pre menšiny, štátny podtajomník István Kollai, dokonca dosvedčuje, že v maďarskej menšine na Slovensku „vidieť sebareflexiu viac než napríklad u politikov v (rumunskej) Transylvánii“.
Napokon, k reflexii, ktorá by mohla zmeniť dnes neutrálne „pozicionovanie“ Aliancie, by mali výrazne prispieť aj práve začínajúce právne kroky a vyšetrovanie peňazovodov, ktorými do maďarských médií a športu pritekali ponad Dunaj stámilióny forintov.
Plašiť sa, ako nedávno Šimečka, netreba. Naopak, vyššie opísané náznaky sebareflexie maďarskej menšiny by mohli byť dobrou správou aj pre takmer „hungarofóba“ Gröhlinga, ktorý všetkých slovenských Maďarov odpisuje ako „orbánovcov“. Aliancii by totiž mohli zvýšiť koaličný potenciál, prípadne aj dnes nedostatočné preferencie. A tým vniesť trochu svetla do inak skôr temných vyhliadok na povolebnú realitu.
