Bratislava stráca náskok, zvyšok Slovenska Úniu nedobieha

Bratislava stráca náskok, zvyšok Slovenska Úniu nedobieha

Bratislavský kraj je jediným slovenským regiónom, ktorý v hrubom domácom produkte na obyvateľa prekračuje úroveň priemeru Európskej únie. Dosahuje 153 percent tohto priemeru v parite kúpnej sily, vyplýva z regionálnej ročenky Eurostatu zverejnenej koncom septembra. Jeho náskok sa však zmenšuje: v roku 2014 mal takmer dvojnásobok európskeho priemeru, o desaťročie neskôr ho prevyšuje už len o polovicu. Podľa údajov Eurostatu Bratislavu v HDP na obyvateľa predbehli Budapešť aj Varšava.

Ostatné tri časti Slovenska síce rástli, k únijnému priemeru sa však nepriblížili. Západ sa drží pod tromi štvrtinami priemeru EÚ, stred zhruba na troch pätinách a východ, teda Prešovský a Košický kraj, tesne nad polovicou — nedosahuje ani 55 percent úrovne Únie. Všetky tri regióny preto patria medzi menej rozvinuté oblasti pod 75 percent únijnej úrovne, na ktoré podľa Európskej komisie smeruje väčšina peňazí z kohéznej politiky.

Na východe chýba práca

Rozdiely sa ešte ostrejšie ukazujú na trhu práce. Bratislavský kraj patrí medzi 25 regiónov Únie s nezamestnanosťou pod tri percentá, pričom celoslovenská miera je oproti nemu 2,2-násobná. Na východe sú naopak takmer tri štvrtiny ľudí hľadajúcich prácu bez nej dlhšie ako rok, čo je podľa regionálnej ročenky Eurostatu najviac v EÚ. Spomedzi obyvateľov s nízkym vzdelaním tam má zamestnanie necelých 26 zo sto, najmenej v celej Únii.

Zmiešaný obraz prináša aj výročná správa o stave regiónov a miest, ktorú v polovici októbra zverejnil Európsky výbor regiónov, poradný orgán EÚ zložený zo zástupcov samospráv. V jej časti nazvanej Regionálny teplomer si slovenské regióny medziročne polepšili v štyroch až piatich zo siedmich sledovaných oblastí, žiadny však vo všetkých. Západ a stred Slovenska si polepšili v piatich oblastiach, Bratislava a východ v štyroch. Všade sa zvýšil ekonomický výkon na hlavu a klesli emisie, zároveň však pribudlo seniorov v pomere k ľuďom v produktívnom veku a okrem metropoly stúpla aj nezamestnanosť. Rastúci tlak starnutia hlási podľa výboru 95 percent regiónov Únie a aspoň v šiestich oblastiach zo siedmich sa zlepšil len každý ôsmy región.

Eurofondy sa míňajú pomaly

Práve na vyrovnávanie takýchto rozdielov mieria peniaze z Bruselu, tie sa však míňajú pomaly. Z Programu Slovensko, hlavného balíka na roky 2021 až 2027, sa ku koncu júla 2026 vyčerpalo zhruba 20 percent alokácie, hoci zazmluvnených bolo takmer 70 percent, vyplýva z mesačného prehľadu ministerstva investícií.

„Logika je jednoduchá: čím skôr sa finančné prostriedky premietnu do ekonomiky, tým rýchlejšie sa začnú prejavovať pozitívne efekty,“ píše ministerstvo investícií v augustovej analýze o čerpaní eurofondov. Slovensko však s čerpaním začína pomaly. V predchádzajúcom programovom období sa prvé čerpanie zaznamenalo v roku 2016, dva roky po jeho začiatku. V súčasnom období sa začalo až v roku 2024, tri roky po jeho začiatku. Viac než štvrtina prostriedkov z predchádzajúceho obdobia sa navyše vyčerpala až v poslednom roku oprávnenosti. Podľa analýzy rezortu odklad znižuje návratnosť investícií a odďaľuje rast, nové pracovné miesta aj daňové príjmy.

„Slovensko je príkladom krajiny, ktorá za posledných dvadsať rokov nevyužila naplno svoj potenciál v regiónoch, výnimkou je len Bratislavský kraj,“ konštatuje Inštitút digitálnych a regionálnych politík, jeden z analytických útvarov štátu, v štúdii o ekonomickej rozmanitosti.