V Hamburgu sa dnes začal súdny proces s obžalovanými

V Hamburgu sa dnes začal súdny proces s obžalovanými

Na súde v Hamburgu sa začal proces v kauze útokov na plynovody Nord Stream

V procese proti jednému z údajných páchateľov útokov na plynovody Nord Stream v Baltskom mori, ktorý sa začal v stredu na súde v Hamburgu za veľkého záujmu verejnosti a médií, požiadala obhajoba o zastavenie konania.

Zároveň odmietla obvinenie, že sa 50-ročný bývalý dôstojník ukrajinskej armády dopustil vojnového zločinu. Ani obvinenie, že jej klient zohral vedúcu úlohu pri útoku v septembri 2022, nie je podľa nej podložené.

Jeden z troch obhajcov Serhija Kuznecova okrem toho vyhlásil, že vydanie obžalovaného z Talianska sa uskutočnilo bez právneho základu, keďže talianske súdy o ňom rozhodli bez toho, aby poznali obvinenie z vojnového zločinu. Ukrajinec bol zadržaný vlani v lete počas dovolenky v Taliansku na základe európskeho zatykača a následne ho vydali v novembri do Nemecka.

Na začiatku procesu prečítal zástupca spolkovej prokuratúry obžalobu pred senátom na ochranu štátu hanzového vyššieho krajinského súdu v Hamburgu. V nej sa Kuznecov obviňuje zo spáchania výbuchov s pomocou výbušnín, zničenia stavieb, ako aj z narušenia chodu verejných zariadení. Keďže sa týchto činov dopustil ako vojak a s vedomím ukrajinských štátnych orgánov, podľa spolkovej prokuratúry ich treba považovať za vojnové zločiny, konštatovala spolková prokuratúra.

K útokom na plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 došlo 26. septembra 2022 v Baltskom mori pri dánskom ostrove Bornholm, teda niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Nord Stream 1 pozostával z dvoch potrubných vetiev, z ktorých každá mala dĺžku 1224 kilometrov. Do prevádzky boli uvedené v rokoch 2011 a 2012, pričom viedli z ruského Vyborgu do východonemeckého mesta Lubmin. Plynovod prepravoval ruský zemný plyn – v roku 2021 to bolo približne 59 miliárd kubických metrov.

Nord Stream 2 má rovnakú konštrukciu a vedie paralelne s ním. Do Nemecka mal dodávať ďalších 55 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne, avšak kvôli ruskej vojne na Ukrajine sa nikdy nezačal prevádzkovať, poznamenala DPA.