Ficova epopej o prenasledovaní a perzekúcii

Ficova epopej o perzekúcii

Ak napíšeme, že Matúš Šutaj Eštok prehral súd s vyšetrovateľmi exponovaných prípadov Smeru, titulok čitateľa možno ani nezaujme, lebo si bude myslieť, že sa opakuje stará správa. Šutaj Eštok totiž už jeden súd prehral so skupinou vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu.

Je veľká pravdepodobnosť, že prehrá aj ďalšie, rad za radom. Tak ako súd videl nezákonnosť v postupe voči Pavlovi Ďurkovi, dnes rozhodol v prospech vyšetrovateľa Čurillu. V máji 2026 správny súd zrušil ďalšie rozhodnutia ministerstva v prípade policajta Juraja Svítoka.

Hlavnou príčinou, prečo ministerstvo vnútra musí míňať verejné zdroje na právnikov, je to, že Šutaj Eštok pri vykonávaní Ficovej vendety voči vyšetrovateľom káuz vysokopostavených predstaviteľov Smeru ignoroval fakt, že tí boli pod ochranou úradu, ktorého prácou je chrániť oznamovateľov korupcie.

Aj keď je víťazstvo na správnom súde zadosťučinením pre Jána Čurillu a jeho kolegov, nemení sa fakt, že už tretí rok nemôžu vykonávať službu, nemôžu pracovať na prípadoch, ktoré roky sledovali, a nadovšetko Pavol Gašpar, Fico a Robert Kaliňák používajú Čurillovo meno ako synonymum policajnej mafie.

Správny súd dnes hovorí aj to, že Šutaj Eštok mal podľa zákona právo postaviť Čurillu mimo služby len na pol roka. A aj to len so súhlasom úradu.

Úrad musí byť zrovnaný so zemou

Bezpochyby vláda bola odhodlaná veci „napraviť“ a ubezpečiť sa, že už nikdy nebude musieť pri odstavovaní nepohodlných vyšetrovateľov porušovať nejaké postupy. Vlani v novembri po čudnom sobotňajšom vládnom rokovaní Fico so Šutajom Eštokom oznámili, že zrušia Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A postavia nový a lepší. V tom čase boli jeho koaliční partneri absolútne súčinní a vyrobili mu na tento počin zákon.

Stalo sa však niečo, čo Fico nečakal. Prezident Peter Pellegrini, zabúdajúc na to, komu ďakuje za svoju pozíciu, vetoval zákon zastrašujúci všetkých, ktorí ešte plánovali spôsobiť utrpenie rodine Smeru. Parlament prelomil veto. Fico vtedy povedal, že prezident vlastne ani nevie, čo činí: „Nevie, čo je to posielať ľudí do väzby bez dôkazov alebo ako chutí deväťmilimetrová guľka v bruchu.“

Zjavne to nevedel ani Ústavný súd, lebo ešte v decembri 2025 pozastavil účinnosť zákona. Zrejme sudcovia nemali až také pochopenie pre Ficovu traumu a jej liečbu. Aby mohol odvolať drzú riaditeľku úradu, musel starú inštitúciu zrovnať so zemou a postaviť novú.

To, že ani Európska komisia Ficovu bolesť nechápala a začala konanie o porušení povinnosti, takzvaný infringement, proti Slovensku, mohlo následne zabolieť štátnu kasu cez stratu fondov.

Ficov hnev

Čo však asi najviac vytočilo Fica, bolo, keď predtým zväčša súčinný generálny prokurátor Maroš Žilinka navrhol, aby Ústavný súd označil zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov za protiústavný. Žilinka sa nielenže nespamätal, ale vraj ďalej „slúži opozícii“, tak mu Fico naznačuje predčasný dôchodok z mocnej pozície. Ešteže nemá status whistleblowera. (Možno by aj mohol.)

A to sme ešte ani nespomenuli, že Šutaj Eštok má svoju vlastnú kalváriu s nenávideným úradom. Ten si ho dovolil pokutovať za presun chránených policajtov na okresné riaditeľstvá. A neboli to žiadne päťdesiateurovky za parkovanie.

Takže Ficova epopej o politickej perzekúcii, ktorá sa odohrávala rukami vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu, zatiaľ súdy nedojíma. Nedojalo to ani Európsku komisiu, ale tá je teraz aspoň pripravená na podobné sťažnosti, ktoré prichádzajú z Maďarska, kde Péter Magyar rozviazal ruky prokuratúre a polícii, vytvoril úrad na navrátenie štátneho majetku a tie začali vyšetrovanie.

Smutnejšia a osobná časť príbehu je, že vyšetrovatelia majú, kým Fico vládne, malú šancu vrátiť sa do práce, do tej, z ktorej ich vyňali, aby ich exemplárne potrestali. Budú ich presúvať z jedného okresného mesta do druhého a obchádzať zákony.

Azda sa budúci rok budú môcť vrátiť znovu k vyšetrovaniu korupcie už nielen tretej vlády, ale aj štvrtej vlády Roberta Fica.