Turecký zázrak: 60-tisíc percentný výnos, potom kolaps a miliardové straty

Výnos 60-tisíc percent a potom kolaps. Ako turecký zázrak obral státisíce ľudí o miliardy

Turecko zažíva najväčší škandál na finančnom trhu v modernej histórii. Turecká ekonomika v rukách autoritárskeho prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana sa dá v skratke opísať ako dlhodobé ekonomické diletantstvo. Kým na Slovensku sa stresujeme pri inflácii okolo štyroch percent, v Turecku sa aktuálne drží na úrovni 30 percent, pričom v roku 2022 presiahla 80 percent.

Ešte pred pár rokmi bol Erdoğan pevne presvedčený, že centrálna banka nemá proti vysokým cenám bojovať zvyšovaním úrokov, ale práve naopak. Do čela banky opakovane dosadzoval guvernérov, ktorí sadzby nezvyšovali, ale poslušne tlačili nadol. Výsledkom bola zdrvujúca inflačná špirála. V roku 2023 centrálna banka dostala voľné ruky a základnú úrokovú sadzbu vyhnala z ôsmich až na 50 percent, momentálne sa pohybuje na úrovni 37 percent.

Turci si medzitým zvykli, že ich úspory v domácich lírach strácajú hodnotu a klasické bankové vklady nestíhajú inflácii. Hľadali preto úkryt, v ktorom by svoje úspory zachránili. Jedným z nich sa stali investičné fondy, ktoré sľubovali a aj doručovali rozprávkové zhodnotenie. Napríklad fond spoločnosti Tera v priebehu troch rokov zhodnotil aktíva o 60-tisíc percent.

Podobné astronomické výnosy vykazovali aj ďalšie správcovské spoločnosti, pričom na vlne optimizmu sa viezli akcie malých a špekulatívnych firiem, ktoré následne potiahli nahor hlavné indexy na Borsa Istanbul. Boom tureckého akciového trhu prilákal státisíce ľudí, ktorí do fondov vložili svoje celoživotné úspory. Bola to však len ilúzia.

Bublina spľasla a fondy zo dňa na deň prestali vyplácať peniaze. Regulátor, Rada pre kapitálový trh (SPK), v septembri nariadil likvidáciu 131 investičných fondov spadajúcich pod sedem správcovských spoločností. Polícia začala zatýkať a vyšetrovať rozsiahle podvody. V pasci ostalo viac ako 455-tisíc investorov, škody sa šplhajú v prepočte na 16 miliárd eur.

V tureckých médiách sa hovorí o obrovskom škandále a Ponziho schéme, hoci toto označenie nie je úplne presné. Nešlo len o obyčajnú investičnú pyramídu, ale o sofistikovanú manipuláciu s finančným trhom, na ktorej profitovali manažéri fondov, politici a ich rodinní príslušníci.

Kľúčovú úlohu zohrali fondy spravované investičnými spoločnosťami Tera Portföy a Pusula Holding, ktoré začali masívne skupovať akcie vybraných tureckých firiem na burze. Ich spoločným menovateľom bol relatívne nízky podiel voľne dostupných akcií, takzvaný free float, čo z nich spravilo ideálny cieľ. Pri stredne veľkých firmách im stačil relatívne malý kapitál na to, aby skúpili takmer všetky dostupné akcie a samy si určovali ich cenu.

Keďže išlo o spoločnosti z atraktívnych sektorov, ako je zbrojárstvo, lodiarstvo, energetika či technológie, pre retailových investorov bolo veľmi jednoduché uveriť, že investujú do rastúcich príbehov. Kurz akcií však pre manipuláciu trhu vystrelil do nezmyselných výšok.

Príkladom sú akcie tureckých lodeníc Özata Denizcilik. Tera Portföy v relatívne krátkom čase skúpila 96 percent ich voľne dostupných akcií. Od apríla do polovice septembra tohto roka stúpol ich kurz o 2200 percent. Následne v priebehu troch týždňov odpísal vyše 80 percent.

O viac ako 200 percent v priebehu niekoľkých mesiacov vyrástli tiež akcie energetickej spoločnosti Manas Enerji, no v septembri a začiatkom októbra sa zrútili o 85 percent. Desaťnásobne vystrelili aj akcie mliekarní Gündoğdu Gıda, pričom od septembra rovnako stratili vyše 80 percent hodnoty.

Systém funguje na pomerne triviálnej báze. Keď stúpne cena akcií, stúpne aj celková papierová hodnota investičného fondu, ktorý sa zrazu v rebríčkoch pýši obrovským zhodnotením. Vidina rýchleho zisku priláka ďalších investorov, ktorí doň masovo posielajú úspory. Fondy za ne nakupujú ďalšie akcie tých istých firiem, čo vytláča ich ceny nahor. A celá slučka sa opakuje.

Situácia sa začala vyhrocovať koncom augusta, keď fondy začali realizovať zisky a redukovať svoje pozície. Odpredaje tlačili ceny akcií nadol a investori podľahli panike. Problém bol, že z fondov chcelo v krátkom čase odísť obrovské množstvo klientov, čo viedlo ku kríze likvidity, ktorá pripomína run na banky. Správcovské spoločnosti Tera Portföy a Pusula Holding nemali dostatok hotovosti, a tak 15., respektíve 16. septembra oficiálne priznali platobnú neschopnosť.

V priebehu niekoľkých dní sa turecký akciový trh zrútil. Panika a kríza likvidity sa preliala aj do ďalších správcovských firiem. Regulátor a štátne orgány následne poslali 131 fondov do nútenej likvidácie.

Samotný nákup akcií s nízkym podielom voľne obchodovateľných akcií nepredstavuje manipuláciu a nie je nezákonný. Problémom je úmysel, ktorý po ňom nasleduje. Vyšetrovanie štátnych orgánov a správy regulátora SPK ukázali, že k odpredajom akcií vo fondoch nedošlo náhodou. Tesne predtým, ako sa trh zrútil a fondy vyhlásili platobnú neschopnosť, manažéri fondov a na nich napojené osoby stihli svoje ziskové pozície vybrať.