Ústavný právnik: Vláda je pri rozpočte ako dieťa, ktoré chytá horúcu pec

Ústavný právnik: Vláda je pri rozpočte ako dieťa. Chytá sa horúcej pece a dúfa, že to nebude páliť

Vláda pri spôsobe, akým prijíma rozpočet, porušuje povinnosť vyplývajúcu z ústavného zákona, konštatuje vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied z Ústavu štátu a práva Samuel Cibik.

Hoci ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti káže vláde pre vysoký dlh predložiť vyrovnaný rozpočet, čo je jednou zo sankcií zákona, vláda v utorok do parlamentu poslala rozpočet s deficitom 7,5 miliardy eur. Podľa Cibika neobstoja argumenty premiéra, že sa na vládu opäť vzťahuje výnimka zo sankcií, a preto nemusela vyrovnaný rozpočet predložiť.

„Vidím v tom úmysel obchádzať ústavný zákon,“ hovorí Cibik s tým, že ide o riskantný postup, ktorý môže vyústiť až do situácie, keď Ústavný súd vyhlási rozpočet schválený parlamentom za protiústavný.

Premiér Robert Fico prišiel na jar s vlastnou interpretáciou zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Odvoláva sa na výnimku v ústavnom zákone, podľa ktorej sa najprísnejšie sankcie na vládu neuplatnia, ak niektoré mimoriadne výdavky štátu spojené s členstvom v medzinárodných organizáciách presiahnu tri percentá HDP.

Ústavní právnici vrátane Cibika namietajú, že klauzula sa celkom jasne týka iba mimoriadne zvýšených výdavkov. Vláda sa však v rozpore s ústavným zákonom odvoláva na bežné výdavky štátu vynaložené na obranu či spolufinancovanie fondov Európskej únie.

„Pri jej interpretácii zákona by sa nikdy v živote sankcie v praxi neuplatnili. Na čo by potom existovali, to nedáva zmysel,“ hovorí Cibik.

Podľa neho ústavný zákon vláda porušuje vo chvíli, keď návrh zákona o rozpočte predloží do parlamentu. Ústavný zákon jasne hovorí, že ak sú aktivované sankcie zo štvrtého pásma, vláda má povinnosť predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.

„Uvedomujem si, že vláda prišla s vysvetlením, že zákon pozná aj výnimku, a preto tvrdí, že vyrovnaný rozpočet predložiť nemusela. Na výnimku, ktorou vláda argumentuje, sa ale podľa mňa nie je možné odvolávať. Myslím si teda, že musí parlamentu predložiť vyrovnaný rozpočet, a ak to neurobí, má povinnosť návrh o rozpočte z rokovania parlamentu stiahnuť, prepracovať ho a predložiť taký návrh, ktorý bude v súlade s ústavným zákonom,“ uviedol Cibik.

Na otázku, či je zákon o rozpočtovej zodpovednosti tak nekonkrétne napísaný, že pripúšťa rôzne interpretácie, alebo v tom vidí zámer vyhnúť sa ústavnej povinnosti, odpovedá, že skôr vidí zámer obchádzať znenie ústavného zákona a jeho účel.

„Zrejmé je to podľa mňa už z toho, ako sa vláda postavila k inej povinnosti vyplývajúcej z toho istého zákona, ktorou je požiadať parlament o dôveru. Vznikol tu spor o to, ako si vysvetliť slovo ‚bezodkladne‘,“ povedal Cibik.

Podľa neho je z testu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj zo slovníkov slovenského jazyka jasné, čo slovo „bezodkladne“ znamená – teda že znamená ihneď, takmer v tom okamihu. Vláda ale napriek tomu tvrdila, že to jasné nie je.

„Rovnako to vidím aj v prípade povinnosti predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu. Keď je raz výnimka nastavená pre mimoriadne výdavky spojené s riešením krízovej situácie pri plnení medzinárodnej zmluvy, nedá sa povedať to, čo tvrdí vláda, že do týchto výdavkov spadá aj odvod do európskeho rozpočtu alebo výdavky na obranu. V skratke, aj teraz tu vidím úmysel obchádzať ústavný zákon,“ dodal.

Na ministerstve financií a na Úrade vlády sú podľa Cibika vzdelaní ľudia aj s právnym vzdelaním a musí im byť úplne jasné, ako to v skutočnosti je s touto výnimkou. Muselo im to byť jasné aj pri slove „bezodkladne“, keď mala vláda žiadať parlament o dôveru.

Na otázku, čo by povedal bežnému človeku, aby vysvetlil, prečo neplatí argumentácia premiéra a vlády, Cibik uviedol príklad výdavkov na obranu. Na to, aby sa dalo povedať, že výdavky na obranu sú navýšené mimoriadne, a teda že sa preto na vládu nevzťahujú sankcie z ústavného zákona, muselo by ísť o situáciu, že by napríklad napadli Poľsko a vstúpilo by do vojny. Slovensko by potom muselo vynaložiť extrémne prostriedky na to, aby mu pomohlo, lebo ho k tomu zaväzuje článok 5 zmluvy o NATO.