Nobelovu cenu za fyziku získal Francis Halzen, zakladateľ nového druhu astronómie.
Nobelovu cenu za fyziku získal Francis Halzen. Považujú ho za zakladateľa úplne nového druhu astronómie
Nobelovu cenu za fyziku v roku 2026 získal vedec Francis Halzen za prínos v oblasti neutrínovej astrofyziky, najmä za vedenie Neutrínového observatória IceCube a objav vysokoenergetických astrofyzikálnych neutrín a ich zdrojov.
V utorok krátko pred poludním to oznámil výbor Kráľovskej švédskej akadémie vied v Štokholme. Meno laureáta vyhlásila Ellen Moons, generálna tajomníčka Kráľovskej švédskej akadémie vied, o 11:45.
Halzen sa považuje za zakladateľa úplne nového druhu astronómie. Použil ľad z ľadovca na južnom póle na zachytenie častíc, ktoré sú známe ako neutrína. Keď sa neutríno zrazí s jadrom atómu, vytvorí záblesk svetla, ktorý dokážu zachytiť senzory v čistom ľade z ľadovca. Tieto neutrína sa nachádzajú všade okolo nás, ale vesmírne neutrína s extrémne vysokou energiou sú veľmi vzácne.
Ide o neutrálne častice, ktoré dokážu cestovať takmer svetelnou rýchlosťou a neinteragujú takmer so žiadnou hmotou. Halzen založil Neutrínové observatórium IceCube, ktoré skúma, ako tieto neutrína vznikajú vo vzdialenom vesmíre.
Minuloročné ocenenie za fyziku
Minulý rok vyhrali Nobelovu cenu za fyziku John Clarke, Michel H. Devoret a John M. Martinis. Ocenenie si prevzali za objav makroskopického kvantovo-mechanického tunelovania a kvantovania energie v elektrickom obvode.
Kvantovo-mechanické tunelovanie označuje jav, keď samotná častica dokáže preniknúť cez pevný povrch v mikroskopickom svete. Experimenty ocenených vedcov preukázali, že tunelovanie je možné aj na makroskopickom elektrickom obvode.
Ich supravodivý elektrický systém viditeľný okom mohol kvantovo tunelovať z jedného stavu do druhého, akoby prechádzal priamo cez stenu. Zároveň ukázali, že systém pohlcoval a vyžaroval energiu v presne určených dávkach, tak ako to predpovedá kvantová mechanika.
Ich objav je dôležitý pre rozvoj ďalšej generácie kvantových technológií, ako napríklad kvantové počítače, senzory a kryptografia.
Program Nobelových cien 2026
V pondelok si prevzali Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2026 neurovedci Karl Deisseroth, Peter Hegemann a Georg Nagel za objavy týkajúce sa svetlom riadených iónových kanálov a optogenetiky. Optogenetika umožňuje vedcom ovplyvňovať aktivitu vybraných nervových buniek a môžu vďaka nej skúmať aj mechanizmy neurologických a psychiatrických ochorení.
V stredu 7. októbra sa bude udeľovať Nobelova cena za chémiu a vo štvrtok 9. októbra za literatúru. Nobelovu cenu za mier si ocenení prevezmú v piatok 10. októbra a za ekonomické vedy v pondelok 12. októbra.
Nominácie na Nobelove ceny nie sú pred udeľovaním zverejnené. Prijímajú sa viac ako rok pred októbrovou ceremóniou. Nobelova komisia má päť až desať členov a približne osem mesiacov prechádzajú kandidátov na ocenenie. Finálne hlasovanie sa odohráva krátko pred udelením cien.
Laureát Nobelovej ceny v roku 2026 získa finančnú odmenu 12 miliónov švédskych korún, čo je približne 1,07 milióna eur.
Fakty o Nobelovej cene za fyziku
Nobelova cena za fyziku bola od roku 1901 udelená 119-krát. Nobelovu cenu za fyziku získalo doteraz 229 laureátov, z toho 5 žien.
Najmladším laureátom Nobelovej ceny za fyziku je Lawrence Bragg, ktorý mal v čase udelenia ceny v roku 1915 iba 25 rokov. Najstarším laureátom Nobelovej ceny za fyziku je Arthur Ashkin, ktorý získal cenu v roku 2018 vo veku 96 rokov.
John Bardeen je jediným človekom, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku dvakrát – prvýkrát v roku 1956 a druhýkrát v roku 1972. Marie Curie patrí medzi dvojnásobných laureátov Nobelovej ceny, v roku 1903 získala Nobelovu cenu za fyziku a v roku 1911 Nobelovu cenu za chémiu.
