Štát dal na energie 5 miliárd. Pri znižovaní spotreby sa minuli za 45 minút
Na drahé energie dal štát päť miliárd. Keď chceli domácnosti znížiť spotrebu, peniaze sa minuli za 45 minút
Slovenská ekonomika spomaľuje, verejné financie sú pod tlakom a vláda hľadá, kde ušetriť. Zároveň sme len za rok 2023 minuli na dotovanie cien energií 2,9 miliardy eur. Za tri roky (2022 – 2024) to bolo spolu vyše 4 miliardy a na konci tohto roka sa celkový účet blíži k 5 miliardám eur.
Otázka, ktorú si v tejto chvíli musíme položiť, neznie „ako ešte znížiť výdavky“, ale oveľa nepríjemnejšie: kam presne tieto peniaze zmizli a čo sme za ne mohli mať namiesto toho?
Odpoveď nie je príjemná. Zmizli. Doslova. Energopomoc je zo svojej podstaty výdavok, ktorý sa minie a na budúci rok začíname od nuly – s tými istými neobnovenými budovami, tou istou vysokou spotrebou a takmer istotou, že problém budeme musieť znova kompenzovať.
Slováci a Slovenky pritom vedia, že najlepšou ochranou pred vysokými účtami je dom, ktorý spotrebuje menej energie.
Program Obnov dom ponúkol len jednu výzvu
V programe Obnov dom však štát otvoril tento rok len jedinú výzvu. Záujem o ňu trojnásobne predbehol ponuku a peniaze sa rozchytali za 45 minút. Ďalšia príde až budúci rok.
Z obnovy domov a budov, ktorá by mala byť hlavným systémovým nástrojom boja proti vysokým účtom za energie, sa tak stáva nepredvídateľná lotéria.
Český program beží od roku 2009
Dotačný program v Českej republike beží už od roku 2009, upravený program Nová zelená úsporám od roku 2014 – nástroj na podporu energeticky úsporných renovácií rodinných a bytových domov.
Čísla, ktoré program vykazuje, sú konkrétne: len od roku 2021 bolo schválených vyše 400-tisíc žiadostí, na podporu bolo vyčlenených viac ako 100 miliárd korún (v prepočte zhruba 4 miliardy eur) a podporené opatrenia majú priniesť ročnú úsporu emisií oxidu uhličitého až o 2,4 milióna ton ročne, teda približne 2,5 percenta celkových emisií krajiny. Počet žiadostí zodpovedá zhruba pätine rodinných domov v ČR z celkového množstva 2 milióny rodinných domov.
To nie sú peniaze, ktoré zmizli a problém sa zopakuje. To je investícia, ktorá bude šetriť energiu a teda aj peniaze domácností aj štátu. Každý jeden rok, kým budova stojí.
Česko navyše od roku 2026 pridáva ďalší nástroj: banky a stavebné sporiteľne budú môcť domácnostiam poskytnúť bezúročné úvery v objeme až 50 miliárd korún, dostupné až do konca októbra 2029 alebo do vyčerpania alokácie.
Štát program na pol roka vypol
A Slovensko? Náš vlajkový nástroj na obnovu rodinných domov, program Obnov dom, tento rok ponúkol domácnostiam presne jednu výzvu. O registráciu sa uchádzalo približne 17-tisíc žiadateľov, kapacita programu vystačila na 5 000 z nich a naplnila sa za 45 minút od spustenia.
Ďalšie kolo malo nadviazať v septembri, no namiesto toho bolo odložené až na január 2027.
Inými slovami: kým dopyt po obnove domácností prevyšuje ponuku viac ako trojnásobne, štát program radšej na pol roka úplne vypol. Ak takto vyzerá „systémová podpora obnovy“, potom slovo systém v nej hľadáme márne.
Je to skôr lotéria s obmedzeným počtom žrebov, ktorá sa hrá raz ročne. Pre férovosť však treba doplniť, že od začiatku programu v roku 2022 Slovensko podporilo doteraz okolo 28 000 domov v hodnote približne 500 miliónov eur. To ukazuje, že dotačná schéma potenciál ma, ale potrebuje systematické riadenie.
Prečo je to paradox
Pomoc s cenami energií mala byť mimoriadnou krátkodobou a adresnou reakciou na energetickú krízu. Namiesto toho sa z nej stal opakovane hlavný nástroj riešenia vysokých cien energií pričom sama osebe neznižuje ani jeden watt spotreby.
Budovy, ktoré spotrebúvajú príliš veľa energie dnes, ju budú spotrebúvať príliš veľa aj o rok, o desať rokov, ak sa neobnovia.
Kompenzujeme teda dôsledok problému, o ktorého príčinu sa nestaráme. Robíme to v objeme, ktorý by pri inom nasmerovaní dokázal zásadne pohnúť s investičným dlhom vo fonde slovenských budov. Zároveň ho dopĺňame dotačnou schémou, ktorá dopyt domácností pokrýva len na pár desiatok minút v roku.
Sociálna pomoc má svoje miesto a domácnosti v núdzi ju potrebujú aj naďalej.
Otázkou nie je, či pomáhať, ale či pomáhať výlučne kompenzáciou, alebo aj investíciou, ktorá znižuje potrebu pomoci do budúcnosti a či túto investíciu vieme ponúknuť inak než formou lotérie. Čím dlhšie tento rozdiel ignorujeme, tým drahšie nás bude stáť a to nielen v eurách, ale aj v premeškanom čase.
Slovensko nepotrebuje ďalšiu jednorazovú výzvu ani ďalší rok kompenzácií vysokých cien energií. Potrebuje rozhodnutie, že časť z týchto miliárd bude odteraz smerovať tam, kde má trvalý účinok.
