Viktor Križo: Ľudia, čo zvládnu prácu v podmienkach sociálnej kurately, sú hrdinovia
Viktor Križo: Ľudia, ktorí vydržia pracovať v podmienkach na sociálnej kuratele, sú hrdinovia
Kuratela má byť najsilnejším článkom pomoci deťom, no momentálne je tým najslabším. Upozorňuje na to psychológ Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov, ktorý pôsobí aj ako psychológ a psychoterapeut v Centre poradenstva a prevencie.
Pracovníci a pracovníčky sociálnoprávnej ochrany denne riešia problémy v rodinách s traumatickým pozadím, kde sa vyskytuje aj násilie či alkohol. Ide o mimoriadne náročné povolanie. „Všetci pocitovo vieme, že preto by mali byť tí najlepší sociálni pracovníci, ktorí majú dlhé roky skúseností. Sme však svedkami toho, že na kuratele pracujú ľudia, ktorí začínajú alebo sú vyhorení,“ hovorí Križo.
Na jar poslala viac ako tisícka zamestnancov úradov práce otvorený list svojmu rezortnému šéfovi, ministrovi práce Erikovi Tomášovi (Hlas). Išlo o zamestnancov z oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V liste poukázali na neudržateľnú situáciu na oddeleniach a prosili, aby im minister pomohol. Neskôr sa ozvali aj poslancom parlamentu.
Kurátori riešia aj 400 detí naraz
Podľa Križa je stav kurately mimoriadne vážny. „Vôbec nepreháňam, keď poviem, že ide o jeden z najslabších, ak nie najslabší článok pri podpore detí. Deti sú najzraniteľnejšou skupinou v spoločnosti a ešte zraniteľnejšie sú tie, ktoré žijú vo vážnych rodinných situáciách,“ uvádza.
Problémy kurately podľa neho nie sú otázkou posledných týždňov či mesiacov, ale existujú už dlho. „Tí zamestnanci sa skutočne ozvali až päť minút po dvanástej,“ dodáva s tým, že o tom, ako kuratela funguje, sa verejnosť dozvedá až pri prípadoch, akými boli Spišská Stará Ves či Gelnica, kde prokuratúra výrazne upozornila na zlyhávanie sociálnoprávnej ochrany. „Nejde však len o jednorazové zlyhanie v jednom regióne. Je to zlyhávanie systému naprieč Slovenskom.“
Zamestnanci kurately upozorňujú najmä na to, že je ich príliš málo, majú príliš veľa práce a už to nezvládajú. Problémom je aj vysoká fluktuácia, povolanie je tak neatraktívne, že sa tam ľudia často menia. Majú nízke platy a malú podporu.
„V rodine, kde sa deje násilie, môže mať spis aj 600 strán. Sme však svedkami toho, že na kuratele pracujú ľudia, ktorí začínajú alebo sú vyhorení,“ približuje Križo. Za rok sa niekedy v jednej rodine vystrieda viacero kurátorov a kontakt s rodinou v takom prípade padá. „Oni si však musia v rodine vybudovať dôveru. Potrebujú mať vzťah, aby sa posunuli v práci s dieťaťom aspoň o milimeter dopredu. Ako môže mať rodina dôveru v takého človeka? Ako môže mať dôveru v systém?“
Chýba im vzdelanie aj poriadny elektronický systém
Križo upozorňuje, že systém je nastavený tak, že na oddeleniach často pracujú aj ľudia bez potrebného vzdelania. Kurátori sú pritom jediní v tomto systéme pomoci deťom, ktorí majú skutočné legislatívne možnosti. „Môžu rozhodnúť o rôznych opatreniach, no často opatrenie nevydajú. Sami niekedy nevedia, čo majú robiť, pritom majú vysoké právne kompetencie,“ hovorí.
Podľa jeho slov majú kurátori systémovo zle nastavenú efektivitu práce. „Nie je možné, aby sedeli na súde štyri hodiny a povedali tam za ten čas len jedno slovo. Ale takto zle to majú so súdmi nastavené. Často nechcú dať nejaké opatrenie s tým, že ich súdy nepodporia.“
Kurátori tiež nemajú poriadny elektronický systém a používajú papier a ceruzku. Stáva sa, že sa spis stratí. Kondícia sociálnoprávnej ochrany podľa Križa nie je zlá len dnes, sú to roky, ale každým rokom je to horšie a horšie.
Napriek všetkým problémom sa Križo kurátorov zastáva. „Ľudia, ktorí vydržia pracovať v podmienkach na sociálnej kuratele, sú hrdinovia,“ uzatvára.
