Herec sa vyhýbal muzikálom, no napokon v jednom zažiaril

Nad muzikálom ohŕňala nos, dnes je jeho dramaturgičkou. Bučko: Gýč má niekedy nadhľad a vtip

Hudobníčka Andrea Bučko pôsobí ako dramaturgička a umelecká manažérka na Novej scéne a podieľala sa na muzikáloch Oliver!, Müller – Život na dva ťahy či najnovšom s názvom Matilda.

Kedysi nad týmto žánrom ohŕňala nos, no potom zistila, koľko práce sa za ním skrýva. Do divadla prišla pred štyrmi rokmi ako nepopísaný papier – videla muzikály, ktoré sa jej páčili a aj také, ktoré ju nenadchli.

„Sú aj gýčové muzikály. Koniec koncov, aj Matilda je v niečom gýčová, no ten gýč má nadhľad a vtip. Ak ho tak človek vezme od prvého momentu, začne si ho užívať, lebo je tam zámerne. Aj s gýčom sa dá pracovať tak, aby slúžil umeniu,“ hovorí.

Prečo práve Matilda

Muzikál Matilda vznikol na motívy knihy Roalda Dahla o výnimočne nadanom dievčatku, ktoré sa postaví zlu a nespravodlivosti. Na Novej scéne mal premiéru koncom septembra.

„Prvý nápad mala riaditeľka Ingrid Fašiangová, keď videla muzikál v Brne. Neskôr som ho videla aj ja a zároveň mám veľmi blízky vzťah k autorovi Roaldovi Dahlovi. Vyrastala som na jeho poetike – podľa mňa je to geniálny spisovateľ, ktorý vie písať tak, že to zaujme každého. Jeho témy sú ľudské a silné,“ hovorí Bučko.

Po Oliverovi ide o ďalší muzikál, kde tvoria väčšiu časť účinkujúcich deti. Ako vysvetľuje, Nová scéna je zriaďované divadlo, a tak by malo v určitých časových lehotách robiť projekty pre deti. Tento rok otvorili Detskú muzikálovú scénu a pri Oliverovi si overili, že deti milujú byť na javisku.

Hudba v Matilde podľa Bučko nie je jednoduchá – pripomína vážnu hudbu zmiešanú s džezovými prvkami. „Je veľmi farebná a deti ju napriek náročnosti majú rady. Reakcie detí po predstavení boli často v zmysle najradšej som mala, keď sa spievalo, vtedy som pochopila, že sa ich hudba dotkla,“ dodáva.

Dramaturgická supervízia a práca s licenciou

Pri Matilde Bučko robí dramaturgickú supervíziu. Ako vysvetľuje, pracujú s verziou z Městského divadla Brno, ktorá už určitou dramaturgiou prešla. Preklad robil režisér so svojou manželkou, no keďže hovorí po česky, pri slovenskom jazyku a pri práci s deťmi hľadali niekoho, kto nad tým celým bude držať ochrannú ruku.

„Pôvodne som Matildu nemala robiť, lebo po Müllerovi som si vypýtala voľno na svoj nový album. Jedného dňa mi však zavolal priamo on a tomu sa nedalo povedať nie. V našom divadle nie je dramaturg len dramaturgom – človek tu má vždy viacero funkcií, keďže ide o obrovské projekty,“ opisuje.

Pri licencovaných tituloch sa podľa nej musia zmeny posielať naspäť – slovenská verzia sa preloží späť do angličtiny a držitelia práv schvaľujú úpravy a preklad. „Dialo sa to pri viacerých tituloch a všetko musí perfektne sedieť s hudbou. Aj keď sa pracuje so starším slovenským prekladom, zmeny treba odobriť,“ hovorí.

Autorský muzikál verzus licencovaný titul

Nová scéna kombinuje veľké licencované tituly ako Matilda s pôvodnými slovenskými projektmi, ako bol muzikál o Richardovi Müllerovi či Mojžiš.

„Stav slovenského muzikálu vnímam ako zlepšujúci sa, podporujeme nové autorsko-realizačné tímy. V kontexte nášho divadla som rada, ako sa nám teraz darí s Mojžišom a Müllerom v konkurencii veľkých svetových titulov. Tvorcovia majú odvahu,“ hovorí Bučko.

Na otázku, čo je náročnejšie – práca na autorskom muzikáli alebo na licencovanom titule, odpovedá, že obidve formy sú náročné. Pri muzikáli Müller – Život na dva ťahy Romanovi Polákovi asistovala počas celej tvorby. „Chodila som s ním za ľuďmi, robili sme rozhovory a zbierali materiály. Boli to skoro dva roky práce a pre mňa i školy, stálo ma to viac síl než licencované tituly,“ uvádza.

Na druhej strane, pre režiséra licencovaného muzikálu to tiež nie je ľahké. „Musí dodržať množstvo pravidiel, no zároveň si musí nájsť vlastnú cestu, aby nevznikla len kópia,“ dodáva.

Dostatok autorov na pôvodnú tvorbu

Keď Bučko pred štyrmi rokmi nastúpila do divadla, bola vyhlásená súťaž o pôvodný slovenský muzikál. Zadanie bolo odovzdať desať strán textu, notový zápis dvoch piesní alebo nahrávku a tému.

„Prišli zaujímavé veci, no bolo vidno, že ľudia nevedia napísať muzikál. Aj u dobrých autorov chýbala zručnosť v tom, ako muzikál vystavať,“ uzatvára.