Milionový byznys? Po podivné továrně napojené na kauzu SNS zůstaly obří dluhy
Mileniový biznis s napojením na SNS skončil v konkurze s obrími dlhmi
V novembri 2008 mesto Lučenec informovalo, že v druhej časti priemyselnej zóny Juh chce investovať spoločnosť Milenium trading. Na ploche 2,2 hektára chcela vybudovať závod na ekologické spracovanie plastového odpadu a zamestnať v ňom 40 ľudí.
O pár týždňov nato firma predstavila parametre svojej investície. Chcela preinvestovať 600 miliónov slovenských korún (v prepočte približne 20 miliónov eur) a zamestnať zhruba 50 ľudí.
„Závod začneme stavať v marci 2009, prevádzka by mala byť spustená do konca roka,“ uviedol na tlačovej konferencii zástupca spoločnosti Marián Svorad.
V závode chcela firma spracovávať polyetylénový a polypropylénový odpad, napríklad plastové súčasti výpočtovej techniky, odpad z elektroniky, potravinárskeho, chemického, automobilového, kozmetického alebo farmaceutického priemyslu. Výstupom mal byť alternatívny obnoviteľný zdroj energie, napríklad ľahký vykurovací olej či technický benzín.
Firme výrazne prispel štát. Získala eurofondy vo výške takmer 14 miliónov eur, ktoré pokryli väčšinu celej investície. Stalo sa tak v čase, keď mal rezort na starosti nominant SNS počas prvej Ficovej vlády.
Projektový manažér spoločnosti František Bodor prezradil, že závod má využívať najlepšiu dostupnú technológiu šetrnú k životnému prostrediu Plastic Convert Plant. Linka mala spracovať ročne 17-tisíc ton plastového odpadu. Ten mal byť do fabriky dovážaný z dvorov na separovaný odpad z okresov Lučenec, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš.
Kto bol za firmou v čase, keď získala dotáciu, nebolo známe. Išlo o akciovú spoločnosť, ktorej majitelia neboli verejne známi.
Prepojenia na SNS
Dotáciu získala firma z rezortu pod patronátom SNS. V priebehu roka 2009 médiá upozornili na to, že poradcom ministra za SNS Viliama Turského sa stal žilinský právnik Michal Krnáč.
Práve on bol predsedom predstavenstva spoločnosti Milenium trading v čase, keď od ministerstva životného prostredia dostala dotáciu. Krnáč pre agentúru SITA hovoril o tom, že k dotácii pomohol on a jeho tím.
„Skupina, ktorá ten projekt pripravovala v Lučenci, sa dostala do istej fázy, keď ho odborne nevedela zvládnuť, a vtedy oslovila nás, aby sme jej s tým projektom pomohli, čo nám sa zdá absolútne prirodzené, lebo to robíme bežne. Ja to beriem, že to je úspech,“ vysvetľoval Krnáč.
Odmietol prezradiť mená investorov, ktorí stoja za lučeneckou firmou. „Môžem povedať, že nie je tam nikto vlastnícky tak, aby bol mediálne zaujímavý. Je tam jedna zahraničná právnická osoba a tá je väčšinová, má 85 percent. A je tam jedna fyzická osoba, ale neprepojená politicky, ekonomicky, lobingovo nikam,“ povedal Krnáč. Neskôr odmietol teóriu, že za firmou stojí Ján Slota.
K firme sa istý čas hlásila skupina FPD, ktorá patrila do portfólia podnikateľa a dnešného prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru Antona Siekela. Skupina si ju dokonca uvádzala medzi svojimi na webovej stránke. Po tom, čo sa o ňu v roku 2015 začal zaujímať magazín Trend, ju však z webu stiahla.
„Pre uvedenú spoločnosť sme v minulosti zabezpečovali manažment prevádzky a podieľali sme sa na jej financovaní a z uvedeného dôvodu bola dočasne zaradená do nášho portfólia,“ uviedol predseda predstavenstva FPD Corporation SK Milan Tancár.
Delenie zisku z emisnej kauzy
O tom, že v prípade spoločnosti Milenium trading nešlo o štandardnú firmu, ukázali ďalšie zistenia, ktoré súviseli s kauzou Interblue.
Ešte v roku 2008 ministerstvo životného prostredia predalo povolenky na vypustenie 15 miliónov ton emisií garážovej spoločnosti Interblue Group. Cena za tonu dosiahla 5,05 eura. Interblue povolenky následne predala po 8,20 eura za tonu. Slovensko tak na tomto obchode prišlo o 47 miliónov eur.
Vyšetrovanie ukázalo, že výnos z predaja si rozdelili viaceré schránkové firmy. Najviac získala spoločnosť Crataegus Development. Práve tá poslala 6,1 milióna eur v troch splátkach na účet lučeneckej firmy Milenium trading.
