Národná banka zlepšila svoj výhľad pre slovenskú ekonomiku
Národná banka zlepšila výhľad ekonomiky
Národná banka Slovenska zlepšila odhad rastu slovenskej ekonomiky na tento rok na 0,8 percenta. Domácnosti pokračujú v spotrebe, firmy obnovili investície a zahraničný dopyt po slovenských výrobkoch sa vyvíja priaznivejšie, než centrálna banka očakávala v lete.
Ekonomika zatiaľ odoláva aj zvýšenej neistote spôsobenej konfliktom na Blízkom východe. Lepší vývoj však NBS nepremieta do výraznejšieho zlepšenia výhľadu na ďalšie roky. Na rok 2027 naďalej predpokladá rast HDP o 1,9 percenta a na rok 2028 o 2,7 percenta. Vývoj môže ovplyvniť ďalšia konsolidácia verejných financií a ceny energií. Budúce konsolidačné opatrenia aktuálna predikcia nezahŕňa.
„Domácnosti aj firmy prekvapili odolnosťou a tento rok skončí lepšie, ako sme čakali v lete,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír.
Firmy rozbiehajú investície
Spotrebu domácností podporuje stabilný trh práce, rast príjmov a pomalší rast cien. Domácnosti napriek očakávanému poklesu spotrebu mierne zvýšili a naďalej siahajú aj na úspory. Podobne sa vyvíjajú investície firiem, ktoré po slabšom začiatku roka investovali najmä do dopravných prostriedkov, strojov a zariadení. Časť firiem však pre neistotu a vyššie úrokové sadzby odkladá väčšie projekty.
Oživovanie vývozu
Investície podporujú prostriedky z Plánu obnovy a firmy reagujú aj na vysoké ceny energií. Slovenským exportérom pomáha priaznivejší vývoj zahraničného dopytu, najmä na európskych trhoch. Ťažiskom zostávajú automobily a munícia. NBS upozorňuje, že negatívne dôsledky konfliktu na Blízkom východe sa môžu v zahraničnom obchode prejaviť s oneskorením.
Stabilný trh práce, rast miezd
Zamestnanosť v druhom štvrťroku vzrástla o 0,1 percenta a firmy zatiaľ výraznejšie neprepúšťajú. K rastu prispeli najmä služby. Časť živnostníkov prešla do zamestnaneckého pomeru, čo NBS spája okrem iného s vyšším daňovým a odvodovým zaťažením živnostníkov. Nominálne mzdy v druhom štvrťroku medziročne vzrástli o 3,8 percenta, čo bolo viac, než banka očakávala.
Inflácia a riziká
V auguste sa rast cien spomalil takmer na tri percentá, čo bolo najmenej za posledné dva roky. Pomohli najmä potraviny. NBS však upozorňuje na signály obratu na svetových trhoch s poľnohospodárskymi komoditami a na opätovný rast cien energií. Celková inflácia by mala v roku 2026 dosiahnuť 3,6 percenta, v roku 2027 3,1 percenta a v roku 2028 zrýchliť na 3,8 percenta.
Dôvodom je najmä energie, ktorých zdraženie sa do spotrebiteľských cien premietne s oneskorením. V roku 2027 by mala domácnosti pred časťou rastu cien chrániť pokračujúca vládna pomoc, v roku 2028 sa však vysoké trhové ceny energií majú výraznejšie prejaviť v účtoch domácností. Vyššie ceny energií zároveň zvyšujú náklady firiem a zhoršujú ich konkurencieschopnosť. Riziko predstavujú aj potraviny, do ktorých cien sa môžu premietnuť vyššie energetické náklady, sucho a slabšia úroda.
Deficit nad štyrmi percentami
Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth uviedol, že samostatným problémom zostávajú verejné financie. NBS očakáva, že deficit dosiahne v roku 2026 približne 4,4 percenta HDP. Bez ďalších konsolidačných opatrení sa výrazne nezlepší. Verejný dlh by mal vzrásť z 62,8 percenta HDP v roku 2026 na približne 64,3 percenta HDP v roku 2028. Pri ignorovaní konsolidácie a nepriaznivom demografickom vývoji by mohol hrubý verejný dlh v horizonte desiatich rokov vystúpiť až k hranici 90 percent HDP.
Významným faktorom zostáva vývoj konfliktu na Blízkom východe. Ak by ceny energií zostali na súčasných úrovniach dlhšie, slovenská ekonomika by výraznejšie pocítila ich negatívny vplyv najmä v roku 2027. Drahšia energia by zvyšovala náklady podnikov, tlmila investície a znižovala kúpnu silu domácností.
NBS hodnotí riziká pre hospodársky rast ako vychýlené smerom nadol. Pri inflácii prevažuje riziko rýchlejšieho rastu cien. Dlhodobou výzvou zostáva starnutie populácie, ktoré bude zvyšovať potrebu pracovníkov zo zahraničia.
